Preskočiť na hlavný obsah

Túžba po tichu | recenzia knihy Slová načmárané na stenách (Julia Waltonová)


Ak by som si mal rozpomenúť, koľko som čítal za posledný rok kníh z kategórie young adult, toto číslo by sa šplhalo k desiatim alebo dvanástim. To nie je veľa, ale v minulosti by bol tento počet dvojnásobný, ak dokonca nie trojnásobný. Dôvodom je často jednoduchosť dejovej línie young adult literatúry, ale tiež aj podobná zápletka a orientácia na tie isté problémy mladých, ktoré u mňa už stratili svoje čaro. Román Slová načmárané na stenách bol však niečím iný. Síce tiež hovorí o problémoch mladého človeka, ale tie sú úplne iné než strasti jeho šestnásťročných rovesníkov.  

Adam je schizofrenik. Vidí a počuje ľudí, ktorí neexistujú. Rebeku, milé dievča, ktoré mu rozumie, mafiánskeho bosa, ktorý ho ohrozuje, či nahého čudáka Jasona. Zdá sa celkom jednoduché odlíšiť skutočné od neskutočného, ale Adam to pre svoju diagnózu nedokáže. Odrazu mu svitla nádej. Užíva experimentálny liek, ktorý mu pomáha ignorovať halucinácie. Nastúpi do katolíckej strednej školy, kde o jeho chorobe nikto nič nevie. Na dosah má nové možnosti, dokonca aj lásku. Spolužiačka Maja je pekná, inteligentná, hoci trochu tvrdohlavá, a zamilovaný Adam zúfalo túži byť normálnym tínedžerom, za akého ho priateľka považuje. Lenže liek, ktorý užíva, začína zlyhávať. Adam je odhodlaný urobiť čokoľvek, aby pred Majou uchoval svoje smutné tajomstvo.

„Vidiny nie sú vždy zlé. Niekedy sú celkom fajn. Zjavia sa, kedy sa im zachce. V tom ma nikdy nesklamú.

Ako som uviedol na začiatku, už na základe anotácie bude viacerým čitateľom zrejmé, že Slová načmárané na stenách nebudú tak úplne obyčajná young-adultovka. Tento fakt potvrdzuje aj štýl, akým sa autorka prihovára svojmu čitateľovi. Knihu napísala pomocou denníkových záznamov. Adam, ako hlavný hrdina, sa viac rozpráva s čitateľom, teda s vami, než s ostatnými postavami v románe. Práve vďaka tomu ho môžete detailne spoznať. Hovorí vám o svojich bolestiach a trápení, ale tiež o radosti a o všetkom, čo v danom momente prežíva. Často používa frázy ako Aby som odpovedal na vašu otázku... alebo Mohlo by vás zaujímať... či Opíšem vám, čo sa stalo, a vy mi poviete svoj názor..., ktoré knihu ozvláštňujú. Na tento štýl som si určitý čas zvykal, a v neposlednom rade aj na Adama ako takého. S odstupom času ale môžem povedať, že som si ho obľúbil.

„Ak nemôžete dôverovať sám sebe, žijete vo veľmi zvláštnom svete. Chýba vám pevná zem pod nohami. Za normálnych okolností by som dôveroval veciam ako gravitácia, logika či láska, teraz im však dôverovať nemôžem, lebo neviem, či ich správne vnímam.

Autorka opisuje život stredoškoláka, ktorý sa pretĺka viacerými problémami. Či už v škole, vo svojom vnútri, alebo v rodine. Zobrazuje prostredie, v ktorom môžeme sledovať šikanu, zápas seba samého, ale aj hľadanie tej správnej cesty. Ako dejová línia plynie, príbeh postupne graduje, a gradáciu symbolizuje aj denná dávka experimentálneho lieku, ktorý Adam užíva. Tú môžeme sledovať na začiatku každého denníkového záznamu. Za menej zvládnutú považujem prvú polovicu knihy, v ktorej mal dej len veľmi pomalý spád. Román obsahoval viaceré hluché miesta a vo všeobecnosti mu chýbala akcia, ktorú autorka čitateľom dopriala až na úplnom konci. 

„Zdalo sa mi, že smrť prinesie pokoj. Predovšetkým bude konečne ticho. Túžim po tichu.

Adamov príbeh je síce vymyslený, ale ako uvádza autorka na konci knihy, schizofrénia je vážna a zákerná choroba, ktorou trpia milióny ľudí. Waltonová nie je lekárka a pri písaní svojho príbehu čerpala z vlastnej fantázie a dostupnej medicínskej literatúry. Slová načmárané na stenách sú oddychovou knihou, ktorá pravdepodobne nevypredá kníhkupectvá, ale rozhodne stojí za prečítanie. Hoci sa vás táto choroba nemusí týkať, nikdy neviete, kto vo vašom okolí s ňou práve bojuje. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te