Možno už veľa z nás zabudlo na hodiny dejepisu, ktoré rozoberali tému druhej svetovej vojny, holokaustu a krutých rozhodnutí, ktoré sa dotkli tisícok nevinných ľudí. Aj tak ale táto téma ostáva stále živá – prostredníctvom filmov či kníh, akou je aj novinka americkej autorky Heather D. Macadam: 999. Ako uvádza jej anotácia, kniha je dôležitým doplnkom v mozaike literatúry o holokauste a o histórii žien.
Dvadsiateho piateho marca 1942 takmer tisíc mladých nevydatých židovských žien a dievčat nastúpilo v Poprade do vlaku. Oblečené v najlepších šatách dôverčivo zakývali na rozlúčku svojim rodičom a vo vidine dobrodružstva odišli do sveta. Prihlásili sa na „prácu“, lebo verili, že si odkrútia pár mesiacov v nejakej továrni a vrátia sa domov. Realita však bola celkom iná – poslali ich rovno do Osvienčimu, kde ich nútili otročiť. Z 999 deportovaných žien a dievčat z prvého transportu prežilo len niekoľko. Tisícku mladých dievčat a žien slovenské vládne orgány poslali na takmer istú smrť. Bezmocné a bezvýznamné neboli len pre svoj židovský pôvod, ale aj preto, že to boli ženy.
"Takéto knihy sú potrebné, pretože dnešným čitateľom pripomínajú udalosti, na ktoré sa nesmie zabudnúť."
Musím sa priznať, že podobné knihy nečítam často. Väčšinou siahnem po krimi, trileroch či drámach – a vážna literatúra, akou bol aj román 999, ma skôr obchádza. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som si povedal, že by som si mal túto knihu prečítať. Už od samého začiatku bolo jasné, že jej autorka venovala veľmi veľké množstvo času. Absolvovala totiž viaceré rozhovory s preživšími, konzultácie s historikmi, a jednotlivé dialógy využíva aj vo svojom diele. Tento nástroj nazýva "dramatickou licenciou".
999 nie je klasickým románom, ktorý začne svoju dejovú líniu predstavením hlavných hrdinov, pokračuje zápletkou, krízou, peripetiou a rozuzlením. Kniha sa vo veľkej miere opiera o fakty a skutočné udalosti z dejín – a preto budete mať možno spočiatku pocit, že čítate článok v časopise Historická review či stať z knihy o druhej svetovej vojne. 999 tiež využíva početný poznámkový aparát autorky a pracuje aj s predslovom a doslovom. Hoci je prvá časť zameraná viac historicky a faktograficky, v tej druhej už autorka pracuje aj s listovou korešpondenciou, ktorá posúvala dejovú líniu dopredu. Za menší nedostatok považujem štýl, ktorý zvolila pre vyrozprávanie príbehu. Hoci sa snažila pridržiavať populárno-náučného štýlu, kniha by bola pútavejšia z pohľadu jednej konkrétnej osoby, ktorá túto krutosť zažila. Pravdepodobne je to iba o mojom zvyku na iný typ rozprávania, a druhému čitateľovi to možno bude vyhovovať.
"Vo vojne niet víťazov. Aj víťazi prišli o deti, o svoje domovy, o majetok... prišli o všetko. To nie je víťazstvo!"
Aj napriek tomu, že autorka pochádza zo Spojených štátov, sa kniha zameriava na Slovensko, čo mňa osobne veľmi prekvapilo. Poukazuje na krutosť rozhodnutí a nespravodlivosť voči ženám počas druhej svetovej vojny. Autorka vo veľkej miere pracovala s náboženstvom a konšpiračnými teóriami, napríklad aj v prípade čísla 999. Ale viac vám už neprezradím. :-) Hoci som k podobným knihám pristupoval s predsudkami, a v knihkupectve ich skôr obchádzal, román 999 ma príjemne – v rámci možností – prekvapil. Je otrasné, čoho sme boli v minulosti schopní a Heather Dune Macadam to vystihla trefne, najviac ako sa dalo. Ak máte chuť na zmenu, príbeh 999 žien by vás mohol zaujať.
Komentáre
Zverejnenie komentára