Preskočiť na hlavný obsah

Hra na vraždu | recenzia knihy V bezpečnom úkryte (Rachel Abbottová)


Rachel Abottovú pozná väčšina čitateľov ako autorku psychologických trilerov a krimi príbehov. Jej román Kde sa začína nenávisť vyšiel v slovenskom preklade ešte minulý rok. Ďalší príbeh, V bezpečnom úkryte, do kníhkupectiev dorazil práve teraz.

Presne pred rokom sa skupinka priateľov zišla na Lucasovu svadbu v jeho krásnom cornwallskom dome s výhľadom na more. Zoznamujú sa, zabávajú, popíjajú. Pri prestretom stole v predvečer svadobnej oslavy je osem stoličiek. Deviata je určená utiahnutej, tak trochu záhadnej ženíchovej nevlastnej sestre Alex. Lenže všetko sa pokazilo. Lucas tých istých priateľov znovu pozval do svojho rozprávkového domu na oslavu výročia – čoho? Svadby, ktorá sa nekonala, alebo tragédie, ku ktorej došlo len niekoľko hodín pred plánovaným obradom? Hosťom oznámil, že pre nich naplánoval hru. Dostali kostýmy, pridelili im roly a všetci bez výnimky musia hrať. Vie, ako k tomu donúti tých, ktorým sa to nepozdáva. Hra na vraždu sa čoskoro začne, a to aj napriek prítomnosti dvojice policajných vyšetrovateľov. Čo od nich vlastne Lucas chce? Čo zamlčiava? Čo taja ostatní? A čo potom, keď sa táto strašná hra skončí?

"Nemôžem čakať ďalší deň s vedomím, že ak nezasiahnem, niečo sa stane. Musím prevziať kontrolu. Ostatné možnosti som už vyčerpala."

Hoci názov V bezpečnom úkryte vznikol z pôvodného The Murder Game, po prečítaní tohto románu môžem potvrdiť, že ide naozaj o jednu veľkú hru. Hru medzi postavami, ktorá vzbudzuje dojem, že z nej niet cesty úniku, hru tajomstiev, ktoré celú zápletku komplikujú, a v neposlednom rade aj hru samotnej autorky, ktorá drží svojho čitateľa až do poslednej kapitoly v napätí. Síce Abbottovej trvalo pár strán, kým sa dejová línia rozbehla, a kým vás zorientovala v spleti postáv, druhá časť románu už vykazovala všetky znaky kvalitného krimi príbehu. Zaujímavý je najmä štýl, ktorý zvolila pri písaní – a striedanie uhľov pohľadu, ktoré vytvára ešte väčší chaos v mysli čitateľa. 

V bezpečnom úkryte sa nedrží šablónovitej štruktúry detektívnych románov. Vražda – vyšetrovanie – odhalenie páchateľa – záver.  Autorka jednotlivé prvky kombinovala, a práve prostredníctvom ilúzií a tajomstiev sa snažila čitateľa zmiasť. Viaceré tajomstvá však aj na konci necháva nezodpovedané, a umožňuje čitateľovi dotvoriť si záver podľa vlastných predstáv. Síce sa autorka snažila z námetu vyťažiť čo najviac, aj tak venovala podľa môjho názoru primálo miesta jednotlivým charakterom. To súvisí s príliš veľkým počtom postáv na pomerne malý rozsah. Aj v prípade tohto románu preto súhlasím s tvrdením, že menej je niekedy viac.

"Smrť milovanej osoby vždy znamená tragédiu, no keď sa udeje vo váš svadobný deň, zničí vás dvojnásobne."

Druhá autorkina kniha, ktorá vyšla v slovenskom preklade, spĺňa kritéria kvalitného románu. Síce má svoje nedostatky, najmä čo sa týka priestoru, ktorý autorka venovala postavám, jej čítanie som si užil. Ak hľadáte napínavý príbeh, ktorý približuje, ako ďaleko dokážu zájsť klamstvá a žiarlivosť, V bezpečnom úkryte by dozaista nemalo chýbať na vašej poličke. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo