Preskočiť na hlavný obsah

Na šesť dní sa pod ním zľahla zem | recenzia knihy Imaginárny priateľ (Stephen Chbosky)


Na šesť dní sa pod ním zľahla zem. Potom sa vynoril uprostred noci... Slobodná matka Kate Reesová uteká z násilného vzťahu, aby si zachránila život. So synom Christopherom zakotvia v malom mestečku v Pensylvánii, ďaleko od všetkého. Spočiatku sa Mill Grove javí ako dokonalý úkryt. Jedného dňa však sedemročný Christopher zmizne. Šesť dní ho nik nevie nájsť. Napokon vyjde uprostred noci z lesa na okraji mesta bez viditeľných poranení. Tvrdí, že mu nik neublížil, no nie je schopný opísať, čo sa mu prihodilo. Spomenie len akéhosi dobrého pána, ktorý ho vyviedol na cestu a vzápätí utiekol. Christopher odvtedy počuje hlasy, trpí ukrutnými bolesťami hlavy a je posadnutý úlohou, akú môže splniť len on – postaviť v lese do Vianoc domček na strome, inak jeho mama a všetci v meste už nikdy nebudú ako predtým.

"Uplynuli štyri roky. Štyri roky odkedy vo vani našla mŕtveho manžela s množstvom krvi a bez lístka na rozlúčku. Štyri roky plné žiaľu, zúrivosti. Fungovala ako bez tela, ale už stačí. Prestaň utekať."

S menom Stephen Chbosky sa veľa z nás, najmä nadšencov young adult literatúry, stretlo ešte v roku 2012, keď v slovenskom preklade vyšiel jeho debut – Charlieho malé tajomstvá. Tie približovali život mladého chlapca, ktorý písal listy, a práve prostredníctvom nich sme prenikali hlboko do jeho vnútra. Kniha bola v tej dobe pre mňa niečím úplne novým, najmä čo sa štylistiky týka – preto som teraz ani chvíľu neváhal, a chcel si prečítať aj ďalší autorov román. Imaginárneho priateľa však, ako som neskôr zistil, nemožno s autorovou predošlou knihou vôbec porovnávať: a rozdiel môžeme vidieť minimálne v žánri a v počte strán, ktorý je tentokrát niekoľkonásobne vyšší. 

"Strach buď zhltneme my, alebo strach zhltne nás."

Chbosky rozvrhol príbeh na skoro 700 strán, pričom knihu napísal ako horor, respektíve čítanie pre dospelých. Aj to je posun voči Charlieho malým tajomstvám. Príbeh tentokrát zasadil do tajomného lesa a poctivo si naštudoval všetky prvky hororového príbehu, ktoré mu dopomohli pri budovaní akcie. Chbosky precízne vykreslil dejovú líniu, voči ktorej bola hlavná postava malého nevinného Christophera v kontraste. Aj napriek autorovej snahe však musím povedať, že rozsah tejto publikácie nebol primeraný. Počas siedmich stoviek strán sa totiž viaceré opisy niekoľkokrát opakovali. Niekedy som mal navyše pocit, že som sa ocitol v začarovanom kruhu, kedy nebolo jasné, čo je skutočné a čo imaginárne. To bol pravdepodobne aj autorov cieľ. Dejovú líniu bolo pritom možné predostrieť jednoduchšie, na menšom počte strán, a bez zbytočných okľúk a komplikácií. 

"Moc príde... ale niečo stojí."

Napätie v knihe stupňovalo aj striedanie POV, ktoré čitateľa ešte väčšmi zamotá v sieti Imaginárneho priateľa. Okrem rozsahu však mám voči knihe ešte jednu výhradu, a síce jej náboženský podtón. Ten sa v románe objavoval útržkovo, a podľa môjho názoru v príbehu podobného charakteru nemal vôbec čo hľadať. Ak by ho autor vynechal a odbremenil knihu aspoň o dve stovky strán (zbytočných odbočiek a nepotrebných opisov) dozaista by si získala priazeň väčšieho množstva čitateľov. Takto ostáva len priemerným mystery románom, ktorý nedokázal naplno využiť svoj potenciál. 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo