Slovenský publicista Michal Hvorecký je autorom viacerých zbierok poviedok a publikácií. S jeho menom na obálke vyšiel Dunaj v Amerike, Eskorta, Pastiersky list či román Tahiti. Po rokoch sa opäť vracia na scénu so zbierkou jedenástich fantastických poviedok Čierny lev. Ako uvádza jej anotácia, Michal sa v nej dotýka aktuálnych tém, akými sú klimatická kríza či globálna migrácia.
Ak by ste si spravili malý prieskum a prečítali si zopár knižných recenzií, zistili by ste – a hoci to môže znieť ako klišé – že Michala Hvoreckého čitatelia buď milujú, a „zožerú“ každé jedno slovo, ktoré napíše, alebo jeho diela naopak ostanú nepochopené a čitateľmi kritizované.
„Spojilo nás, že sme obaja zostali sami. S ním som sa ani uväznená medzi štyrmi stenami necítila osamelá, občas sme sa dotkli aspoň cez monitor, a brušká prstov sa mi chveli.“
Do tejto zbierky poviedok som sa púšťal bez veľkých očakávaní. Témy príbehov vystihuje aj obálka knihy, ktorá prináša rôzne, spolu nesúvisiace obrázky a kresby. Hoci sa každá z poviedok dotýka inej oblasti, dokopy vytvárajú pozoruhodný celok. A to z viacerých dôvodov. Síce ide o fantastické príbehy, až desivo odzrkadľujú prítomnosť a minulosť našej krajiny. Aj keď nepriamo, reflektujú aj pandémiu, ktorá sa stala súčasťou života každého z nás. Ak v poviedke narazíte na slovo čipovanie, odrazu máte pocit, že nečítate fikciu – a zablúdili ste do príspevku na sociálnej sieti, ktorý sa týka celoplošeného testovania. Potom sa však späť vrátite do reality. Alebo do zbierky Čierny lev.
Poviedky často odkazujú na kontext, ktorý buď zveličujú, alebo sa z neho akýmsi spôsobom vysmievajú. Nutná znalosť pozadia týchto poviedok podmieňuje ich pochopenie – a to je podľa môjho názoru jeden z hlavných dôvodov, prečo vyvolali diela Michala Hvoreckého rozličné reakcie čitateľov. Ak čitateľ príbeh nepochopí, alebo mu podstatná časť z kontextu unikne, poviedka preňho stratí svoj zmysel.
„Hralo sa čoraz menej. Divadlo je sloboda. Preto ho roboti nemali radi, radšej podporovali digitálne médiá, čoraz rafinovanejšie a lacnejšie
čipy a apky.“
Dobrá či zlá? Myslím, že označenie pozoruhodná túto zbierku poviedok dokonale vystihuje. Michal Hvorecký si dal na príbehoch záležať, a hoci mnohé ostanú dozaista nepochopené, dôležité je čítať medzi riadkami. Pretože aj čierny lev môže byť v skutočnosti biely, ak ho bielym budete chcieť vidieť.
Komentáre
Zverejnenie komentára