Ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili svoju rodinu? | recenzia knihy Cudzie dieťa (J. P. Delaney)
Predstavte si, že by vám jedného dňa zaklopal na dvere neznámy muž. Oznámil by vám, že váš dvojročný syn vlastne nie je váš. Mysleli ste si, že podobné scenáre sú možné iba v tej najhoršej nočnej more? Pete Riley, ktorý pracuje ako novinár na voľnej nohe, je spolu s partnerkou Maddie v šoku. Spolu s druhý párom, Milesom a Lucy, sa však snažia nájsť cestu, ako prepojiť svoje rozdielne životy a stať sa trochu nekonvenčnou rodinou.
K nešťastnej zámene došlo podľa Milesa v nemocnici, kde v ten istý deň porodila jeho žena Lucy aj Petova partnerka Maddie. Až žaloba podaná na nemocnicu spustí oficiálne vyšetrovanie, ktoré vedie k prekvapivým odhaleniam. Ako veľmi môže jedna rodina veriť druhej? Alebo dokonca jeden partner druhému? Pete a Maddie sú odhodlaní urobiť pre ochranu svojho dieťaťa čokoľvek – aj nehrať podľa pravidiel.
J. P. Delaney má na konte viaceré úspešné romány, ako napríklad Tá predo mnou, Dokonalá manželka či krimi triler Dôveruj mi. Britský autor si získal čitateľov najmä inakosťou svojich príbehov a kombináciou viacerých línií, prostredníctvom ktorých posúva zápletku dopredu. Dôležitú úlohu zohráva aj jeho dokonalá znalosť ľudskej psychiky, ktorú pretavuje aj do jednotlivých románov. Ako som zistil po pár stranách Cudzieho dieťaťa, v rovnakom duchu sa nesie aj jeho najnovší titul. Dejovú líniu opäť predostiera veľmi precízne a v čitateľovi vyvoláva už v prvých kapitolách otázky, čím ho aktívne zapája do vyšetrovania.
Dovolím si tvrdiť, že najväčšiu dôležitosť autor prikladá hlavným postavám. Už od začiatku totiž môžeme sledovať ich rozdielne charaktery. Zatiaľ čo Pete žije pomerne neusporiadaným životom a väčšinu zo svojich otázok ohľadom výchovy dieťaťa smeruje na webovú stránku ocoviny.net, Milesa s Lucy možno vykresliť ako zdanlivo dokonalých rodičov. Každou ďalšou kapitolou sa však autor vnára hlbšie do vnútra ústredných postáv a vytvára tak priestor pre ďalšie otázky – a v neposlednom rade aj pochybnosti.
„Mal som hrôzostrašný pocit, že keď sa raz toto všetko skončí, nevynoríme sa v rovnakom svete, z akého sme odišli. Ak navždy prídeme o Thea, všetko vrátane nás sa rozbije.“
Pútavosť Cudzieho dieťaťa zabezpečujú najmä útržky z vyšetrovania, ktoré autor predostiera čitateľom vo forme SMS a mailovej komunikácie medzi rodičmi, fragmentov z internetovej histórie či častí novinárskych prejavov. Spolu so stovkou krátkych kapitol sa podieľajú na zvyšovaní napätia a celkovej gradácii dejovej línie. Možno to bude znieť ako klišé, no autor ma až do samého konca držal v napätí a s čistým svedomím môžem povedať, že som podobný záver rozhodne nečakal.
J. P. Delaney opäť prichádza s netradičným príbehom. Na prvý pohľad môže pôsobiť iba ako vyšetrovanie dvoch vymenených detí. V skutočnosti však nazerá do tajomstiev, ktoré medzi sebou môžu držať dve rodiny, a v neposlednom rade je aj reflexiou toho, ako ďaleko dokážeme zájsť, aby sme ochránili tých, na ktorých nám skutočne záleží. Autor opäť dokazuje, že patrí k majstrom svojho žánru, preto ak vás kniha čo i len trochu zaujala, určite jej dajte šancu.
Komentáre
Zverejnenie komentára