Preskočiť na hlavný obsah

Lisa McMann – V zajatí snov 2: Zatmenie

Druhá časť strhujúcej série V zajatí snov od americkej autorky Lisy McMannovej. 

Janie má iba sedemnásť, ale skutočnosť pre ňu začína byť horšia než sny. Na Fieldridgeskej strednej škole sa deje čosi znepokojivé, ale nikto o tom nechce hovoriť nahlas a ani vyšetrovanie nikam nevedie. Čo je však ešte horšie, Janie začína odhaľovať pravdu o sebe a o svojich schopnostiach – a tá je pochmúrna. Kruto pochmúrna... 

Po dočítaní prvej časti som mal rozporuplné pocity. Na jednej strane bola knižka plynulá a nepredvídateľná..., no na tej druhej mi štýl autorky neskutočne vadil. Sny. Stále opakujúce sa, ktoré mi začali liezť na nervy. Tiež opisy. Plné strany „vysvetľovačiek“ a takmer žiadna akcia. Ale aj napriek tomu mala knižka veľmi dobré ohlasy zo strany čitateľov a viaceré knižné ocenenia. Práve preto som sa pustil aj do druhej časti. A po dočítaní naozaj neľutujem, že som siahol aj po pokračovaní. Všetko, čo mi na knižke v prvej časti chýbalo, som našiel v tej druhej. 

Dokázali by ste byť lovcom snov? Dokázali by ste prežívať každodenné prepadnutia do snov cudzích ľudí? Potešil by vás pocit, že na ďalší deň možno práve vašou vinou zahynie nevinný človek? Lisa McMann vytvorila naozaj silnú hrdinku, ktorej ani v druhej knihe nedala vydýchnuť. Tak to raz býva. Výnimoční ľudia sa veľmi ľahko stanú „výstavným kusom“. Na Janie stojí ťažká úloha. Po chodbách Fieldridgeskej strednej školy sa prechádza maniak, ktorý je nebezpečný pre študentov školy. No dolapiť ho nie je najľahšie. Podarí sa Janie, len sedemnásť ročnej študentke s nadprirodzenými schopnosťami, vypátrať sexuálneho maniaka?

Autorkin štýl sa výrazne zmenil. Čím rýchlejšie plynie príbeh, tým rýchlejšie listujete. Čítanie zbytočne nespomaľovali opisy, na ktoré ste mohli v prvej časti naraziť. Napriek tomu, že je knižka pomerne útla, objavuje sa v nej veľa nových postáv, ktoré poriadne zamiešali karty. Napäté scény dokázala autorka odľahčiť vtipnými prezývkami postáv (Káblik, na tom som sa poriadne zasmial :)). Preklad druhého pokračovania, ako aj prvej časti, je veľmi dobrý. 

Janie sa dozvedá desivé fakty o lovcoch snov. Každý dohad, ba myšlienka, do seba postupne začínajú zapadať. A výsledok je desivý. Nejedeného čitateľa koniec poriadne prekvapí, prinúti zamyslieť, rozplače. Knižke naozaj nemám čo vyknúť. K prvej časti ju nemôžem ani porovnať. Zaujal ma autorkin dych vyrážajúci štýl, naozaj uveriteľné dialógy a veľmi rýchle plynutie deja. Knižke teda dávam oprávnene to najvyššie hodnotenie. Na koniec, V zajatí snov bolo nominované na viaceré ocenenia kníh pre tínedžerov a v roku 2010 zakúpilo štúdio Paramount práva na film (scenár pripraví Christopher Landon). 

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FRAGMENT. Kúpiť si ju môžete TU.

Komentáre

  1. Presne si vystihol moje pocity na prvý diel a pravdu povediac, som sa trochu obávala druhého, ale po tvojej recenzií sa začínam tešiť. Nemohla som sa akosi prekúsať tým jej štýlom písania a potešilo ma, keď si napísal, že teraz to bude lepšie. ;) Mimochodom píšeš skvelé recenzie :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Presne ako ty, aj ja som sa dosť obával druhého. Ale predsa len. Nič za to človek nedá, maximálne tak negatívnu recenziu. Hovoril som si: "Nemôže byť tá kniha predsa až taká zlá... Musím skúsiť aj tú druhú, keď sa všetkým tak páči." A vidíš, ako to dopadlo :)
    A veeľmi pekne ďakujem ;) Dúfam, že sa ti budú páčiť aj naďalej ;) Aj vy máte skvelý blog, už len to, že ste dve! To sa len tak ľahko nevidí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Mne sa teraz stalo niečo podobné s knihou Krvavý karneval od Melissy de la Cruz. Prvý diel ma moc neuchvátil, ale druhý ma prekvapil. Nikdy by som si nemyslela, že to raz poviem, ale už sa teším na ďalší diel. :)
    Tiež ďakujeme. Čo sa týka toho že sme dve, ja si zas neviem predstaviť, že by to robím sama. Spolu máme viac nápadov, viac zábavy prosto je to super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Mne sa zas niečo také ešte nestalo.. Alebo si to už nepamätám :)
    A vy sa aj osobne poznáte? Ja si to neviem predstaviť. Organizáciu, kedy kto pridá príspevok :) ale je to naozaj skvelý a jedinečný nápad :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Jasné že sa poznáme. Sme už dlhoročné kamarátky, už by som skôr povedala, že sme ako dvojčata. Organizácia je jednoduchá. Vždy vieme, čo ktorá číta a podľa toho píšeme aj recenzie. Ostatné články píše každá zvlášť, ktorá natrafí na nejakú novinku. Často píšeme články aj spolu, pretože väčšinu času trávime spoločne :D
    Ty si sa k blogovaniu ako dostal? Ty hovoríš, že je netradičné, keď sme dve, mne zas pripadá netradičné, že si chalan. Väčšina knižných blogerov sú dievčatá ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. :) Tak to je teda skvelé!
    Ja som sa dostal k blogovaniu čistou náhodou. Vlastne som do leta ani nevedel, že nejaké knižné blogy existujú. Ale zaujalo ma to. A vzhľadom na to, čo sa vtedy stalo, našiel som v knihách "útechu".
    Hej, je to dosť netradičné. Ale prečo by tu mali byť len samé baby? hm? ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je to fajn, že je tu v tomto babinci aj nejaký chlap. Mohlo by ich byť aj viac :) My sme sa k tomu dostali tiež náhodou. Poznali sme už mnoho blogov, aj sme ich často navštevovali a raz sme si len tak z dlhej chvíle povedali, že to tiež vyskúšame, či to budeme vedieť a ani sme nečakali, že v tom budeme pokračovať. No a už nám to nejak ostalo. :)

      Odstrániť
  7. No vieš, len s dnešnými chalanmi je to o trochu horšie...
    Ja som o niečom takom, ako je blog, ani nevedel. Dokonca ani knihám som nevenoval veľa pozornosti. Poznal som Twilight, Upírske denníky,... a menej popularizované série ma obišli. Čítal som, to hej. Ale veľmi málo. 1-2 knihy za mesiac alebo 2 mesiace, preto mám strašne veľké medzery, a tie sa teraz snažím dohnať. A ak mi dáš mail, tak ti ešte niečo napíšem... To tu veľmi nechcem rozoberať...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. jasné chápem. Môj osobný mail je munkiki@centrum.sk alebo ak máš Skype tak tam ma nájdeš ako monita.ka :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...