Preskočiť na hlavný obsah

Jarní dumání (2)

Jarní dumání usporadúva SYKI
Dystopický rozmach

Priznávam, že keby ste spomenuli slovo dystopia pred cca. pol rokom, pozeral by som sa na vás zdeseným a nechápavým pohľadom. Za posledný pol rok sa však veľa zmenilo a slovo dystopia mi už nie je neznámym. Znamená pre mňa typ literatúry, ktorý sa radí medzi moje najobľúbenejšie. Prečo? Pretože autori dokážu vytvoriť naozaj dych-vyrážajúci svet (príklad Hry o život, Divergencia, Dokonalý pár a veľa ďalších, ktoré sa stali populárnymi a úspešnými v davoch čitateľov). V spomínaných knihách (a, samozrejme, všeobecne v knihách) máte možnosť absolútne sa vžiť do deja, predstaviť si, čo by ste robili na mieste hlavných hrdinov, a tiež len dychtivo čakať na pokračovanie, pretože fantázii sa medze nekladú. 

Úplne nový svet s novými ľuďmi, spoločnosťou a pravidlami vám umožňuje vypnúť, vzdať sa reality a aspoň na chvíľu sa vnoriť do vysnívaného (alebo naopak, nikdy-nechcem-zažiť) sveta. Čo viac si môžete priať? No nie vždy je život v dystopickom svete príjemný. Predstavte si, že by sa vaše meno objavilo medzi vylosovanou vzorkou obyvateľstva pre bájne hry. Prežili by ste niečo také? Dokážete si niečo také dostatočne predstaviť? Páčilo by sa vám, keby ste mali vďaka dokonalým pravidlám presne určený dátum smrti? 

A tak, ako dystopický svet nemusí byť príjemný, aj dielo autora nemusí patriť medzi najlepšie a najčítanejšie. V knižnom priemysle je to veľmi dobre známe. Niekto niečo vymyslí a čitatelia sa môžu tešiť na ďalšie desiatky podobných zápletiek, bájnych bytostí, jedným slovom - kópiu. A pri dystopii sa s niečim takým môžme neraz stretnúť. Neodniesli si to iba Stefanovci, Edwardovci alebo ďalšie bledé bytosti s ostrými zubami. 

Tisíce kníh so zvráteným svetom tiež nie sú tou najlepšou voľbou. Ak však objavíte originálny nápad, ba hrdinu, ktorý vás chytí za srdce, svojim správaním prinúti roniť slzy, knižka splnila svoj účel. A potom výtlačok koluje medzi všetkými kamarátmi až ho čaká "nepríjemná smrť" v podobe rozpadnutia sa. Bodaj by takýchto kníh bolo čo najviac, pretože nájsť naozaj dobrú je pomerne ťažké. Dystopia môže byť braná všelijako. Niektorí sú ňou uchvátení, iní ju zas "zvozia pod čiernu zem", pretože neznesú pomyslenie o zaniknutí nášho sveta, prípadnej katastrofe alebo úplnom vyhynutí dnešnej populácie. Sto ľudí však prináša sto chutí. A je len a len na nás, ako takého knihy prijmeme. 

Komentáre

  1. skvelý článok 8)
    ja mám dystópie veľmi rada ale len v poslednom čase som ich našla 8D odkedy som objavila Divergenciu a Hry o život...chytilo ma to 8)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na tom rovnako. Tiež som o dystopii nevedel, ale chytila ma. Tak, ako ostatné nie :) a ďakujem ;)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...