Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: TRÓJA - Pád kráľov (David Gemmell)

„Po veku hrdinov prichádza vek temnoty...“

Pád kráľov je poslednou časťou historickej trilógie s názvom Trója, v ktorej vrcholia osudy hrdinov prechádzajúcich dvoch dielov Pán strieborného luku a Štít hromu. Mykénskemu kráľovi Agamemnónovi, ktorý dosiaľ o dobytí bohatej a mocnej Tróje len sníval, sa sľubmi o veľkej koristi a inými úskokmi podarí získať spojencov a pritiahnuť s vojskami k trójskym hradbám. Staroveký svet sa rozdelí a vypukne vojna. Pád kráľov je nielen pútavým príbehom o láske, zrade, vojne a túžbe po bohatstve a moci, ale tiež novátorským poňatím starej témy a prekvapí aj čitateľa, ktorý pozná klasické homérovské spracovanie príbehu o trójskej vojne.

Rozsiahla historická séria z pera Davida Gemmella vrcholí Pádom kráľov, finálnou časťou trilógie Trója. Gemmell svoj talent preukázal už v Pánovi strieborného luku. Hlavných predstaviteľov vykreslil tak reálne a pútavo, že fanúšikom série sa vryli do kože a boli prinútení prečítať si aj ďalšie časti. Krutý boj sa schyľuje ku koncu, a to znamená i odpovede na otázky položené v predošlých dieloch. 

Ako by to bolo pred pár dňami, keď Odyseus prinútil malého a neskúseného Aineiasa skákať z vysokej skaly, dňa, kedy sa z chlapca zrodila legenda. Len pred chvíľou sa jeho oči zahľadeli do krásnej Andromachy, kňažky z Téry. Ich charaktery sa postupom času vyvinuli a obaja si prešli strasťami života. Pochopia v poslednej časti to, čo by si každý jeden čitateľ prial? A čo s oboma urobia spoločné dni na jednej palube? 

Ako som už mnohokrát spomínal, Gemmell je rodený talent na rozprávanie. Nezaťažuje sa so siahodlhými opismi boja, práve naopak - vie presne, koľko čitateľ potrebuje. No Trója nie je čisto len o bitkách - nechýbajú jej ani ľudské city, akými sú láska či súdržnosť. Presvedčiť sa o tom môžeme v poslednej časti, kedy boje vrcholia a obete na životoch sú ich neodmysliteľnou súčasťou. Nie každý môže prežiť, preto nikto nebude s výsledkom stopercentne spokojný. Gemmell mal všetko veľmi dobre premyslené. Séria však bola prerušená jeho náhlou smrťou, preto poslednú časť dokončila dlhoročná priateľka a manželka Stella. Rozdiel v štýle vyjadrovania ale nie je viditeľný. Podobne ako aj v predošlých častiach, do knižky sa zahryznete a stratíte pojem o čase. Musím pochváliť i slovenský preklad, ktorý Oto Havrila vo všetkých troch dieloch zvládol na jednotku. 

Séria Trója ma v mnohých smeroch prekvapila. Veľkosť hlavných postáv, ich charaktery vykreslené do poslednej bodky, vás až do samého konca nenechajú spávať. O to viac vás bude mrzieť, keď sa budete musieť s nimi rozlúčiť. No tak to už býva. V najlepšom treba prestať.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.
Štít hromu si môžete zakúpiť napríklad TU

Komentáre

  1. Skvelá knihy, skvelá trilogia. Postavy a to ako boli vykreslené ich charaktery. Páčilo sa mi hlavne vyvrcholenie príbehu a osudy hlavných postáv. Aineias, Andromacha, Hektor, Achilles, Banoklos, Kalliades a hlevne Odyseus každý z nich a mnoho dalších uzavreli svoj príbeh v tomto velkolepom epos. Všetko do seba pekne zapadlo. Len jednej malej dejovej línii som nepochopil. 7 kopcov, Tera a Geršom to všetko človeku ktorý má aspoň zakladné znalosti dejepisu muselo docvaknúť už počas čitania a mne osobne sa to veľmi pačilo. Ale mini príbeh okolo vynálezcu Chalkea o jeho túžbe ukuť dokonalý meč z špecialneho kovu ktorý sa tiahol nenapadne od prveho dielu a "vyvrcholil" na konci tretieho som zrejme vôbec nepochopil alebo mi niečo ušlo pretože mi to celé nakonec nedalo žiadny zmysel. Ak tomu niekto chápe tak by som bol rád ak by mi to objasnil. Inak je celý tento príbeh okolo dokonaleho meča v knižke úplne zbytočný.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...