Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: TRÓJA - Pád kráľov (David Gemmell)

„Po veku hrdinov prichádza vek temnoty...“

Pád kráľov je poslednou časťou historickej trilógie s názvom Trója, v ktorej vrcholia osudy hrdinov prechádzajúcich dvoch dielov Pán strieborného luku a Štít hromu. Mykénskemu kráľovi Agamemnónovi, ktorý dosiaľ o dobytí bohatej a mocnej Tróje len sníval, sa sľubmi o veľkej koristi a inými úskokmi podarí získať spojencov a pritiahnuť s vojskami k trójskym hradbám. Staroveký svet sa rozdelí a vypukne vojna. Pád kráľov je nielen pútavým príbehom o láske, zrade, vojne a túžbe po bohatstve a moci, ale tiež novátorským poňatím starej témy a prekvapí aj čitateľa, ktorý pozná klasické homérovské spracovanie príbehu o trójskej vojne.

Rozsiahla historická séria z pera Davida Gemmella vrcholí Pádom kráľov, finálnou časťou trilógie Trója. Gemmell svoj talent preukázal už v Pánovi strieborného luku. Hlavných predstaviteľov vykreslil tak reálne a pútavo, že fanúšikom série sa vryli do kože a boli prinútení prečítať si aj ďalšie časti. Krutý boj sa schyľuje ku koncu, a to znamená i odpovede na otázky položené v predošlých dieloch. 

Ako by to bolo pred pár dňami, keď Odyseus prinútil malého a neskúseného Aineiasa skákať z vysokej skaly, dňa, kedy sa z chlapca zrodila legenda. Len pred chvíľou sa jeho oči zahľadeli do krásnej Andromachy, kňažky z Téry. Ich charaktery sa postupom času vyvinuli a obaja si prešli strasťami života. Pochopia v poslednej časti to, čo by si každý jeden čitateľ prial? A čo s oboma urobia spoločné dni na jednej palube? 

Ako som už mnohokrát spomínal, Gemmell je rodený talent na rozprávanie. Nezaťažuje sa so siahodlhými opismi boja, práve naopak - vie presne, koľko čitateľ potrebuje. No Trója nie je čisto len o bitkách - nechýbajú jej ani ľudské city, akými sú láska či súdržnosť. Presvedčiť sa o tom môžeme v poslednej časti, kedy boje vrcholia a obete na životoch sú ich neodmysliteľnou súčasťou. Nie každý môže prežiť, preto nikto nebude s výsledkom stopercentne spokojný. Gemmell mal všetko veľmi dobre premyslené. Séria však bola prerušená jeho náhlou smrťou, preto poslednú časť dokončila dlhoročná priateľka a manželka Stella. Rozdiel v štýle vyjadrovania ale nie je viditeľný. Podobne ako aj v predošlých častiach, do knižky sa zahryznete a stratíte pojem o čase. Musím pochváliť i slovenský preklad, ktorý Oto Havrila vo všetkých troch dieloch zvládol na jednotku. 

Séria Trója ma v mnohých smeroch prekvapila. Veľkosť hlavných postáv, ich charaktery vykreslené do poslednej bodky, vás až do samého konca nenechajú spávať. O to viac vás bude mrzieť, keď sa budete musieť s nimi rozlúčiť. No tak to už býva. V najlepšom treba prestať.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu SLOVART.
Štít hromu si môžete zakúpiť napríklad TU

Komentáre

  1. Skvelá knihy, skvelá trilogia. Postavy a to ako boli vykreslené ich charaktery. Páčilo sa mi hlavne vyvrcholenie príbehu a osudy hlavných postáv. Aineias, Andromacha, Hektor, Achilles, Banoklos, Kalliades a hlevne Odyseus každý z nich a mnoho dalších uzavreli svoj príbeh v tomto velkolepom epos. Všetko do seba pekne zapadlo. Len jednej malej dejovej línii som nepochopil. 7 kopcov, Tera a Geršom to všetko človeku ktorý má aspoň zakladné znalosti dejepisu muselo docvaknúť už počas čitania a mne osobne sa to veľmi pačilo. Ale mini príbeh okolo vynálezcu Chalkea o jeho túžbe ukuť dokonalý meč z špecialneho kovu ktorý sa tiahol nenapadne od prveho dielu a "vyvrcholil" na konci tretieho som zrejme vôbec nepochopil alebo mi niečo ušlo pretože mi to celé nakonec nedalo žiadny zmysel. Ak tomu niekto chápe tak by som bol rád ak by mi to objasnil. Inak je celý tento príbeh okolo dokonaleho meča v knižke úplne zbytočný.

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...