Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čierny sneh (Lotte Kinskofer)

Simon má pätnásť a na prvý pohľad sa výrazne odlišuje od svojich rovesníkov. Cez víkendy pravidelne prespáva u svojho kamaráta Yannica a v nedeľu sa presne o siedmej vracia domov. Hodiny ukazujú sedem a Simon sa neozýva. Možno len zabudol alebo sa niekde zdržal, čo však u neho nebýva zvykom. O chvíľu jeho rodičia so sestrou Larou zisťujú, že Simon u Yannica tento víkend nebol. Nikto ho nevidel a nikto ani nevie, kam sa podel. 

Začne sa vypočúvanie a zdesené pohľady Lariných spolužiakov. Musí byť desivé spoznať pravdu o svojom dieťati, o ktorom ste si mysleli, že je to najlepšie. Stoeurovky povaľujúce sa po izbe, nový, ešte nerozbalený mobil uložený v skrini a veci, ktoré k Simonovi nepasujú. Čo sa stalo s chlapcom, ktorého by si všetci najradšej uchovali v spomienkach takého, akého ho poznali? 

Čierny sneh je kniha ako určená na čítanie na dobrú noc, ale len v prípade, ak ju máte v pláne prebdieť. Skutočne, spomínané dielo nebudete môcť zavrieť až do samého konca. Kniha pochádza z pera nemeckej žurnalistky a spisovateľky Lotte Kinskofer, ktorá má na konte viaceré poviedky a scenáre pre mládež. S odstupom času jej útly román považujem za veľmi kvalitné čítanie. Už sprvu svojim čitateľom dopraje poriadnu akciu - s opismi sa nehrá a príbeh pôsobí veľmi sviežo. Zaujal ma jej štýl písania a predsa len - je vidieť akúsi odlišnosť od diel americkej literatúry. Aj vďaka krátkym vetám a postupne sa zauzlujúcej zápletke budú vaše oči doslova "kĺzať" po riadkoch a ani sa nenazdáte, a kniha bude za vami. 

Lare sa vyšetrovanie nepáči. Kto by si predsa udržal chladnú hlavu pri pohľade na ľahostajnosť policajtov? Prípad teda berie do vlastných rúk a zisťuje nemilé informácie. Ľudia vravia, že ide o drogy, ale je to naozaj tak? Bol by Simon schopný niečoho takého? Lara je silná postava a autorku chválim za dokonalé vykreslenie jej charakteru. Nemala problém so žiadnou postavou a každej venovala primeraný a krátky, no zároveň úplne postačujúci, opis. Príbehu chcem vytknúť len jednu vec a tou je mierna predvídateľnosť, ktorá ale na druhej strane nie je veľkou prekážkou. 

Kniha ma príjemne prekvapila - či už svojou germánskou inakosťou, skutočným príbehom alebo rýchlym spádom a teším sa aj na ďalšie diela z tejto edície Zločin. Pripravuje sa napríklad preklad Ľadových očí (ktoré vyjdú vo februári), Sĺz anjela či Domu smrti. Znie to lákavo, čo poviete? Ak teda potrebujete prestávku od fantasy alebo obľubujete napätie a trilery, rozhodne by ste mali po Čiernom snehu siahnuť. Neoľutujete. 

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment. 

Komentáre

  1. páči sa mi výraz "germánskou inakosťou" ... a musím súhlasiť, nemecké knihy sú také odlišné od tých amerických...výrazy, postupnosť deja a celkovo niektoré sa vážne dobre čítajú... Na túto som po tejto recenzií zvedavá :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. ja som veľmi zvedavý na Mrazivé leto, takže ma zaujíma, či bude rovnako dobré ako Čierny sneh :)

      Odstrániť
    2. Mrazivé leto mám v pláne čo chvíľa a tiež ma láka hlavne po recenziách od Nemcov :D

      Odstrániť
    3. po nemecky neviem ani ceknúť, takže ja dávam len na inštinkt a zaujímavú anotáciu :D

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...