Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Jazdci časom (Alex Scarrow)

Keby ste sa ma pred pár dňami spýtali, či som už počul o Alexovi Scarrowovi, asi by som len nemo pokrútil hlavou. Dnes už ho viem priradiť k autorovi, ktorý mi ukradol niekoľko hodín času a doslova pripútal ku svojej knihe. No nesťažujem si. Takúto jazdu som už dlho nezažil a... neviem, kedy ju v budúcnosti zopakujem (pravdepodobne v júni, kedy vychádza ďalšia časť). V čom sa teda skrýva čaro Jazdcov časom? 

1912. O pár minút mal Liam O'Connor zahynúť na palube potápajúceho sa Titanicu. No... nezahynul. Poslúchol muža, ktorý mu ponúkol pomoc. O storočie neskôr, v roku 2010 paluba lietadla vybuchla do povetria. Aj Maddy mala zomrieť pod rukami teroristov. Pár sekúnd pred výbuchom poslúchla starčeka a dostala druhú šancu. Pod jednou podmienkou. Sal Vikramová mala zomrieť pri požiari v budúcnosti v roku 2026. Avšak rovnako ako Liam a Maddy, aj ju postretla nová šanca. No nebolo to také jednoduché. Záchrana znamenala doživotné služby tajnej organizácie a život, ktorý poznali, už nikdy nebude taký ako predtým. 

Ale... čo ak bude ich hlavnou náplňou cestovanie v čase? Ľudstvo vynašlo časostroj a každá zmena našich dejín by mohla mať fatálne následky do súčasnosti. Pretože ani ruku nemožno vytiahnuť von z vody bez toho, aby sme vytvorili čo i len malé vlny. Jazdci časom musia ochrániť naše dejiny a zneškodniť každého, kto sa ich pokúsi zmeniť. A... vtedy prichádza pán Kramer. 

Keď prvýkrát otvoríte Jazdcov časom, privíta vás veľké množstvo krátkych kapitol, jedna s dátumom 1912, druhá pre zmenu s rokom 2066. Chaos, prebleskne vám hlavou. No potom sa začítate a zistíte, že nie všetko bude také, ako ste si možno mysleli. Zamiloval som si cestovanie časom. Zamiloval som si krátke kapitoly, ktoré vás nútili čítať a čítať až do samého konca. Zamiloval som si... Jazdcov časom

Predstavte si chudáka Liama, ktorý sa narodil na začiatku minulého storočia a ktorý o našom svete nevie vôbec nič. Nebojte, neskôr sa, chudák, trochu asimiluje (čo bude naozaj vtipné, verte mi). Ďalej si predstavte robota, ktorý síce vyzerá úplne ako my, je z mäsa a kostí, no v hlave skrýva niekoľko jadrový procesor a pamäťovú kartu, bez ktorej by si toho veľa nepamätal. Keď už hovorím o Bobovi, ten patril medzi moje obľúbené postavy, pretože mi vždy na tvári vyčaril úsmev. Ale to je len zlomok z toho, čo postavy Jazdcov času ponúkajú. 

Pravdepodobne to bude Scarrowov štýl, ktorý urobil Jazdcov časom mojou obľúbenou knihou. Naozaj, už sprvu ma jej tematika zaujala, keďže dejiny boli vždy mojou obľúbenou témou. Príbeh plynie strašne rýchlo a plynulo - dobre tomu dopomáhajú aj krátke kapitoly a veľmi dobre čitateľný štýl. V druhej polovici sa kniha mení na akčný trhák, v ktorom ide o holý život. Scarrowove slová vtedy budete doslova hltať. Na to, aby vytvoril svet Jazdcov časom, potreboval vynikajúcu fantáziu, ktorú však bezpochyby má. 

Čo dodať na záver? Jazdci časom moje očakávania rozhodne predčili. Ak hľadáte akciu, nevšednú tematiku či knihu, ktorú budete milovať, ste na správnej adrese. Dielo britského autora spĺňa všetko z vyššie spomenutého. A... ak by vás náhodou zaujímalo, kedy bude cesta Liama, Maddy a Sal pokračovať, bude to v júni, kedy vydavateľstvo Slovart pripravuje pokračovanie s názvom Dni predátorov. A pozor, navštívime dinosaurov! 

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Slovart. Knihu si môžete kúpiť trebárs na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

EXKLUZÍVNE: Druhá kapitola z EXPERIMENTU

Včera vypuklo na facebooku masové šialenstvo v podobe správy, že peckový EXPERIMENT od Veronicy Roth - autorky kníh Divergencia a Rezistencia - sa už v najbližších dňoch objaví v kníhkupectvách (na regáli so špeci plagátikom, ktorý môžete vidieť na obrázku) - teda necelé 2 týždne pred plánovaným vydaním. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili malú akcošku v podobe niekoľkých ukážok, postupne uverejňovaných na našich blogoch. Včera ste si mohli prečítať na blogu Luce   prvú kapitolu , dnes sa pre zmenu u mňa začítate do pokračovania.  A aby ste boli v obraze, pripájam aj slovenskú anotáciu a krásnu farebnú obálku.  Nezabudnite, že každý deň  pribudne nová kapitola,  stačí len ostať v strehu a sledovať  SlovartBookLab a slovenské knižné blogy!  Dystopické sci-fi. Najočakávanejšia a najšokujúcejšia kniha roku 2013! Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického sveta. Teraz nasta...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...