Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Čo sa stalo Mare Dyerovej? (Michelle Hodkin)

Mara Dyerová neverí, že by jej život mohol byť ešte viac zamotaný. Nielenže si vôbec nepamätá, ako sa dostala do nemocnice, kde sa práve prebrala, ale nevie nič ani o nehode, pri ktorej zomreli jej najlepší priatelia a frajer. Mare sa však takmer nič nestalo.

Lekári sa domnievajú, že nový začiatok v novom meste pre ňu bude tým najlepším riešením, a spomienky tak môžu pomaly vyplávať na povrch. Marin nový život sa však stále viac komplikuje. V novej škole si len ťažko nachádza svoje miesto a vďaka jej šťastiu je považovaná skôr za čudáčku, než normálne dievča. 

A aby toho nebolo málo, tváre mŕtvych priateľov má pred očami denno-denne. A potom... zrazu...vidí aj smrť ľudí naokolo iba chvíľu pred tým, než sa to stane. Je jej jasné, že sa asi zbláznila. Keď si je už istá, že to ani nemôže byť horšie, Noah Shaw, najkrajší chlapec, akého kedy videla, ju odmieta nechať na pokoji... Čo má vlastne za lubom?

A čo má za lubom Michelle Hodkin? Jednoznačne ohúriť vás opäť niečím novým, desivým a všelijakým len nie otrepaným - proste príbehom Mary Dyerovej. Ktorý - teda aspoň mňa - občas vyviedol z miery (ak je to to správne pomenovanie pre pocity a myšlienky, ktoré mi počas čítania preleteli hlavou). Pritom som si chcel knihu len ohmatať, pokochať sa jej obálkou... No ona ma vtiahla do seba a pár hodín mi nedovolila odtrhnúť pohľad z jej vnútra. Michelle, klobúk dole.

Ťažko povedať, v čom sa skrýva výnimočnosť tejto knihy. Možno je to samotnou nadprirodzenou Marou - ktorá nie je ako ostatné, je výraznou a silnou hrdinkou, ktorá možno niekedy nevie, čo presne chce, ale jej konečné rozhodnutia nie sú zbabelé a nezmyslené, ako to býva u väčšiny sedemnásťročných hrdiniek. Ďalej to bude pravdepodobne samotná štylistika príbehu, pretože príbeh je nielen preložený dobre, ale aj výrazové prostriedky, ktoré Michelle Hodkin používa, do deja veľmi dobre zapadajú a robia ho inakším a pútavejším. Aj bez týchto aspektov by mohla byť Mara Dyerová dobrá - no rozhodne by nikdy nebola taká, aká sa teraz vyškiera na regáloch kníhkupectiev.

Mať nadprirodzené schopnosti, dostať novú šancu žiť či stretnúť chalana, za ktorým sa otáča skoro každé dievča. Čo viac si môže Mara priať? Keby som sa mal však vžiť do jej úlohy, pravdepodobne by som sa radšej vrátil ku svojmu starému životu. A naozaj to nie je rozprávka - ale niečo temné, desivé... a pritom tak skutočné a uveriteľné.

Priznávam, že neznášam otvorené konce. Neznášam zvraty na konci knihy a čakanie na ďalšiu časť. A z duše nenávidím Michelle Hodkin za to, čo mi na konci tejto knihy spôsobila. A zároveň ju zbožňujem a obdivujem za to, že bola niečoho takého schopná. Ak budete mať pocit, že sa v príbehu nachádza príliš veľa obratov a všetkého, čo sa na ne bude čo i len podobať, pripravte sa na poslednú stranu. Až tam naozaj pochopíte, čo si autorka pod pojmom zvrat predstavuje.

Aj keď som pred vydaním Mary čítal viaceré pozitívne recenzie, pokým som ju neotvoril, neveril som, že môže byť až taká dobrá. Zrejme som sa mýlil - no o to viac som si ju užil. To, ako veľmi sa teším na druhú časť, je slovami len ťažko opísateľné. A to, kto je Mara Dyerová budeme môcť zistiť už v septembri, kedy Slovart pripravuje jej pokračovanie. Už aby tu bolo...

Moje hodnotenie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu SLOVART. Knihu si môžete kúpiť trebárs v internetovom kníhkupectve ABCKNIHY.SK a to na tejto adrese

Komentáre

  1. To znie skvele 8) Už dlho sledujem situáciu s Marou 8P

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ospravedľňujem sa ti ale jediné čo som prečítala bol nadpis. Nechcem si u tejto knihy nič pokaziť a recenziu si nechám na potom, potom ju aj prečítam.. Keď tú knihu dočítam. Ale 5 hviezd je pre mňa dostatočný dôvod. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Okrem anotácie z deja nič nové neprináša, takže si ju pokojne môžeš prečítať.
      Určite po nej čoskoro siahni, Mara stojí za to :)

      Odstrániť
  3. Na tuhle knížku jsem opravdu moc zvědavá. Četla jsem docela různé recenze - někdo ji chválí celkem dost, někdo je naopak zklamaný. Hlavně proto mě ta knížka zajímá. Navíc ta anotace je fajn a k tomu ta obálka je jednoduše skvělá. Nu, uvidím, co na knihu řeknu, ale doufám, že se mi bude líbit tolik jako tobě. :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. A keby si ešte videla tú našu obálku naživo... Hádam sa ti bude páčiť :) Potom daj vedieť.

      Odstrániť
  4. Skvělá recenze! :) Tahle knížka vypadá velice dobře, ráda bych si ji přečetla. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Mňa čaká na poličke, ale podľa tohto zhodnotenia tam dlho neprečítaná stáť nebude :D

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Túto knihu toľko ľudí ospevuje a ja ju ešte stále nemám!

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...