Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Obyčajná tvár (R.J.Palaciová)

Obyčajná tvár je príbeh o malom Augustovi Pullmanovi, ktorý sa narodil s poškodenou tvárou – je to príbeh o dieťati určený deťom. Okrem pekných myšlienok prináša aj pohľad na to, aké ťažké je byť iným. 

Meno R.J.Palaciová je v našich končinách neznáme – ide o americkú spisovateľku, ktorej dielo Obyčajná tvár je doposiaľ jediným publikovaným. Kniha je určená deťom – a taký je aj autorkin štýl – hravý, jemný a dobre čitateľný. Opisuje žiakov druhého stupňa základnej školy a svojím dielom akoby apelovala na dospievajúcich, aby neodcudzovali druhé, slabé či nejakým spôsobom postihnuté deti. 

"Keby som našiel čarovnú lampu a mohol si niečo zaželať, chcel by som mať obyčajnú tvár, ktorú by si nikto nevšímal."



Kniha je rozdelená na viacero častí, ktoré sa odlišujú rozprávačom príbehu. Aj keď som toto rozdelenie spočiatku považoval za zbytočné, keďže zápletka sa viackrát opakuje, neskôr autorka do deja dokázala zakomponovať niečo iné – a to je pohľad na zdanlivo obyčajný príbeh z viacerých uhlov – a je natoľko bežný, že sa s ním deti každodenne stretávajú: s výsmechom, ubližovaním a neschopnosťou brániť sa. A taký je aj August – bojazlivý piatak, ktorému osud neprial a už v skorom veku na plecia položil ťažký osud. Dielo zachytáva život hlavnej postavy od narodenia a zameriava sa najmä na rozhodujúce chvíle života, ktoré Augusta formovali – prvý deň v škole, noc mimo domova či prvé kamarátstva a šarvátky. 

"Keď máte na výber medzi pravdou a láskavosťou, vyberte si láskavosť."

Práve štýl autorky je to, čo som na knihe najviac oceňoval. Rozprávanie je popretkávané citátmi a viacerými peknými myšlienkami, ktoré zvyšujú výslednú kvalitu diela. Autorka sa takisto od začiatku do konca zahrávala s mojimi citmi a vo viacerých scénach aj prinútila sa nad situáciou zamyslieť – alebo sa do role hlavnej postavy vžiť. Navyše ma dokázala presvedčiť o tom, čo písala. Napriek tomu je dobre poznateľné – či už vývojom deja, nenáročnosťou zápletky alebo vykreslením charakterov, že kniha je určená deťom – a nie náročnejším čitateľom, a preto od nej nemožno očakávať filozofické a hlboké myšlienky – aj keď sprvu tak kniha pripadať mohla.

"Každý človek na svete by mal aspoň raz v živote zažiť ovácie postojačky, 
lebo každý z nás víťazí nad svetom."

Obyčajná tvár je slušne napísané dielo – a aj keď je autorkiným debutom, príjemne ma prekvapilo. Pozitívom je aj fakt, že sa mierne odlišuje od iných diel určených deťom a mladým a tematika síce nebola radostná, no o to viac na mňa vplývala a prinútila zamyslieť sa.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem portálu book.review.sk
Knihu si môžete kúpiť napríklad v internetovom kníhkupectve ABCKNIHY.SK 
a to na tejto adrese

Komentáre

  1. To je moc pěkná knížka:) Vcelku dobře se čte

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Bohužel jsem ji ještě nečetla, ale ta obálka je úžasná..

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Už minule som sa na túto knihu pozerala a anotácia ma zaujala...ale vôbec by som si nepomyslela, že je to kniha skôr určená pre deti a mládež, mne sa tak nejavila :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...