RECENZIA: Obyčajná tvár (R.J.Palaciová)

Obyčajná tvár je príbeh o malom Augustovi Pullmanovi, ktorý sa narodil s poškodenou tvárou – je to príbeh o dieťati určený deťom. Okrem pekných myšlienok prináša aj pohľad na to, aké ťažké je byť iným. 

Meno R.J.Palaciová je v našich končinách neznáme – ide o americkú spisovateľku, ktorej dielo Obyčajná tvár je doposiaľ jediným publikovaným. Kniha je určená deťom – a taký je aj autorkin štýl – hravý, jemný a dobre čitateľný. Opisuje žiakov druhého stupňa základnej školy a svojím dielom akoby apelovala na dospievajúcich, aby neodcudzovali druhé, slabé či nejakým spôsobom postihnuté deti. 

"Keby som našiel čarovnú lampu a mohol si niečo zaželať, chcel by som mať obyčajnú tvár, ktorú by si nikto nevšímal."

Kniha je rozdelená na viacero častí, ktoré sa odlišujú rozprávačom príbehu. Aj keď som toto rozdelenie spočiatku považoval za zbytočné, keďže zápletka sa viackrát opakuje, neskôr autorka do deja dokázala zakomponovať niečo iné – a to je pohľad na zdanlivo obyčajný príbeh z viacerých uhlov – a je natoľko bežný, že sa s ním deti každodenne stretávajú: s výsmechom, ubližovaním a neschopnosťou brániť sa. A taký je aj August – bojazlivý piatak, ktorému osud neprial a už v skorom veku na plecia položil ťažký osud. Dielo zachytáva život hlavnej postavy od narodenia a zameriava sa najmä na rozhodujúce chvíle života, ktoré Augusta formovali – prvý deň v škole, noc mimo domova či prvé kamarátstva a šarvátky. 

"Keď máte na výber medzi pravdou a láskavosťou, vyberte si láskavosť."

Práve štýl autorky je to, čo som na knihe najviac oceňoval. Rozprávanie je popretkávané citátmi a viacerými peknými myšlienkami, ktoré zvyšujú výslednú kvalitu diela. Autorka sa takisto od začiatku do konca zahrávala s mojimi citmi a vo viacerých scénach aj prinútila sa nad situáciou zamyslieť – alebo sa do role hlavnej postavy vžiť. Navyše ma dokázala presvedčiť o tom, čo písala. Napriek tomu je dobre poznateľné – či už vývojom deja, nenáročnosťou zápletky alebo vykreslením charakterov, že kniha je určená deťom – a nie náročnejším čitateľom, a preto od nej nemožno očakávať filozofické a hlboké myšlienky – aj keď sprvu tak kniha pripadať mohla.

"Každý človek na svete by mal aspoň raz v živote zažiť ovácie postojačky, 

lebo každý z nás víťazí nad svetom."

Obyčajná tvár je slušne napísané dielo – a aj keď je autorkiným debutom, príjemne ma prekvapilo. Pozitívom je aj fakt, že sa mierne odlišuje od iných diel určených deťom a mladým a tematika síce nebola radostná, no o to viac na mňa vplývala a prinútila zamyslieť sa.

Moje hodnotenie: 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem portálu book.review.sk. 

Knihu si môžete kúpiť napríklad v internetovom kníhkupectve ABCKNIHY.SK 

a to na tejto adrese.