Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dvanástka (Justin Cronin)

Krátko po vypuknutí apokalypsy traja ľudia hľadajú, ako sa dostať zo všeobecného chaosu. Lekárku a nastávajúcu matku Lilu tak veľmi zasiahne rozšírenie epidémie a násilia, že sa radšej zatvára pred svetom a pripravuje sa na príchod dieťaťa, kým spoločnosť okolo nej sa rúca. Kittridgea, známeho pod prezývkou Posledná denverská bašta, donútili okolnosti opustiť svoju pevnosť a vydať sa na cestu autom pomedzi nakazených len s niekoľkými zbraňami a plnou nádržou. Stredoškoláčka April bojuje, aby ochránila mladšieho brata v krajine plnej smrti a rozkladu. Títo traja zistia, že nie sú sami a že práve súdržnosť im dodá nádej aj v najtmavšej noci.

O sto rokov nato sa Amy a jej priatelia ďalej bijú za záchranu ľudstva, hoci nevedia, že pravidlá sa zmenili. Nepriateľ sa vyvinul do novej podoby a nová temná sila chystá svetu niečo oveľa desivejšie ako vykynoženie všetkého živého. Za porazenie Dvanástky bude musieť niekto zo statočných bojovníkov zaplatiť najvyššiu cenu.

Diela Justina Cronina by sa dali opísať jednoducho: rádovo niekoľko stoviek strán veľkého formátu s malými písmenkami. Stovky strán zamotaného, ale zároveň premysleného, príbehu; prepletených dejových línii a nikdy nekončiacich opisov. Ak máte podobný štýl radi, budete milovať aj knihy Justina Cronina. Dvanástka nie je iná - síce sa od Priechodu diametrálne odlišuje, no autor si svoj svojský štýl ponechal.

Mal som pocit, akoby sa v Dvanástke udialo ešte viac než v Priechode, pričom bola ešte kratšia. Na druhej strane, keby som ich mal porovnať, Priechod sa mi páčil viac - možno nebol taký bojovný a desivý ako Dvanástka, no mal svoje čaro a niečo, kvôli čomu som si ho obľúbil. To ale nemôžem povedať o Dvanástke, ktorá mi prišla miestami zdĺhavá a aj keď sa v nej stále niečo dialo, štýl Justina Cronina ma ku nej až tak nepripútal a občas som sa do čítania musel nútiť.

Úplne inak na tom budú tí, ktorí zdĺhavý dej obľubujú - a sú taktiež milovníkmi opisov. V tomto je Justin Cronin ako doma a takí čitatelia si knižku užijú najväčšmi. Celá kniha je zahalená tajomným rúškom  a  putovanie hlavných hrdinov je opradené viacerými prekážkami. Za pozitívum považujem aj následnosť príbehu - autor vyniká v prerušovaní deja v tom najlepšom a akčné scény sa taktiež čítajú veľmi dobre. Aj keď - keby bolo po mojom - skrátil a zostručnil by som niektoré pasáže.

Dvanástke prídu na chuť najmä fanúšikovia Justina Cronina a rozvetvených, zamotaných príbehov. Ak však čakáte rýchly a plynulý dej a nemáte radi opisy, Dvanástka vás môže mierne sklamať. Mne sa síce páčila menej než Priechod, no stále to bolo dobré a kvalitné čítanie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Kniha vychádza 14.mája, v predpredaji si ju môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Mne do dočítania chýba tak 100 strán, ale kniha sa mi páči oveľa, oveľa, oveľa viac ako Priechod ;)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...