Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Upírske denníky 13 - Mesačná pieseň (L.J.Smith)

Nastáva nový školský rok a Elena s priateľmi začínajú študovať na Dalcrestskej univerzite. Život so Stefanom je krajší než kedykoľvek predtým a s najlepšími priateľmi Bonnie, Meredith a Mattom po svojom boku je Elena presvedčená, že ju čaká najlepší rok v živote. Dokonca to vyzerá, že aj Damon sa skutočne zmenil a so všetkými dobre vychádza. No prímerie medzi Stefanom a Damonom je nesmierne krehké a stačí jediný Elenin chybný krok, aby sa všetko pokazilo. Keď sa potom začnú strácať študenti, je odrazu nutné každého nového známeho považovať za potenciálneho nepriateľa. Panika sa rýchlo šíri, vyzerá to tak, že zlo ich prenasleduje naďalej a môže zaútočiť odkiaľkoľvek na kohokoľvek. 

Upírske denníky sú jeden nekonečný kolobeh a možno by ste sa ma spýtali, či ma táto séria ešte baví. Sú priemerným čítaním a nie je to nič svetaborné alebo nové, čo sa pod slnkom ešte neobjavilo. No zároveň je to séria, ktorá mi akoby prirástla k srdcu a živo si pamätám, keď som tak dávno čítal jej prvé časti.

V prípade Mesačnej piesne ma potešila jedna vec - a to taká, že knihy konečne neboli rozdeľované do dvoch. Pri posledných častiach bolo ich rozdelenie už výrazným problémom, keďže príbeh ako celok pôsobil fajn, no ak sa rozdelil, ani v jednej, ani v druhej časti sa dokopy poriadne nič nestalo. A možno aj kvôli tomu boli knihy posudzované o niečo horšie. Ak by som mal Mesačnú pieseň porovnať s ostatnými knihami, páčila sa mi (oveľa) viac. Môže za to aj zredukovanie toho celého nadprirodzena, líšok a kitsune a ďalších početných výplodov fantázie autorky. A príbeh ma tým pádom zaujal oveľa viac než ten v predošlých dieloch. Aj keď som v strede knihy našiel niekoľko hluchých miest, koniec mi to akciou a prekvapeniami veľmi dobre vynahradil. 

V príbehu sa opäť prepletá viacero dejových línii. Pre starých známych je tentokrát predostrená záhada miznúcich študentov a s odstupom času musím pove-dať, že zápletka sa podarila autorke vykresliť dobre. Tentokrát sa sústreďuje viac na vzťahy medzi pos-tavami, Elenu opäť privádza do ťažkého rozhodovania medzi Damonom a Stefanom a situáciu jej rozhodne neuľahčuje. Takisto sa v príbehu objavujú nové posta-vy, ktoré koniec koncov karty ešte viackrát zamiešajú.

Trinástka býva (ne)šťastným číslom, ťažko povedať, ako tomu bolo v prípade Upírskych denníkov. Ja som od nich obrat o stoosemdesiat stupňov nečakal a možno aj preto ma príjemne prekvapili. Každý čitateľ má na túto sériu vlastný názor. Viacerí ju vzdali už veľmi, veľmi dávno, skalní fanúšikovia pri nej ostali až do konca. Ja pravdepodobne nepatrím ani do jednej skupiny, no som veľmi zvedavý, ako celý príbeh skončí - a dozvieme sa to už čoskoro, v poslednej štrnástej časti tejto nekonečnej série. Mala by sa volať Tajný rituál a Vydavateľstvo Fragment ju plánuje približne na október.

Moje hodnotenie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete kúpiť napríklad v ich e-shope a to na tejto adrese

Komentáre

  1. Konečne sa dočkáme konca série? Neuveriteľné :D Špeciálne kvôli tomu si kúpim ten posledný diel :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Teraz som zistil, že sa plánuje ďalšia nadväzujúca trilógia (ako bolo Return, Hunters tak teraz bude SALVATION). A... dokonca už jednotka aj vyšla!!! http://alloyentertainment.com/wp-content/uploads/2013/05/TVD11_Unseen_300wide1.jpg

      Odstrániť
    2. Jedno plus... obálka je krásna :)

      Odstrániť
  2. S touto sériou som už rezignovala pri štvrtej knihe... vôbec ma nebaví
    Neverím, že bude mať "iba" 14 dielov :D

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja som v tejto sérii už akosi stratená. Fakt to má štrnásť dielov, ty kokos? Ja som doteraz vedela o ôsmich a pri tom som to vzdala asi vo štvrtej kapitole päťky. Keď sa tam Elena začala ocucávať s Bonnie a Caroline, mala som dosť. Toto bola taká divná situácia, že sa mi už ani smiešna nezdala.
    A to je jediné, čo si z celej série pamätám.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Som jednou z tých, čo to vzdali už dávno.:D Šla som povedať, že 14 nie je také hrozné, ako som si myslela, ale ak to je viac... no... hmmm... Tak nič.:D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...