Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Mechanický princ (Cassandra Clare)


Druhá časť série Pekelné stroje
V magickom viktoriánskom Londýne našla Tessa útočisko u Tieňolovcov iba nakrátko. S pomocou príťažlivého samotára Willa a oddaného Jema totiž zisťuje, že Magistrova vojna proti Tieňolovcom je veľmi osobná. Viní ich za dávnu tragédiu, ktorá mu zničila život. Ak chcú odhaliť tajomstvá minulosti, musia preskúmať hmlistý kraj Yorkshire, hrôzostrašné sídlo plné nevypovedaných tajomstiev, špinavé uličky Londýna aj zakliatu plesovú sálu, kde sa Tessa dozvie strašidelnú pravdu o svojom pôvode. Keď sa napokon stretnú s mechanickým démonom, ktorý nesie varovanie pre Willa, uvedomia si, že Magister vie o každom ich kroku. Niekto ich zradil. Hľadanie Magistra a pravdy privádza trojicu do nebezpečenstva a Tessa zisťuje, že láska a lži dokážu otráviť aj to najčistejšie srdce. A jedna otázka stále visí vo vzduchu: Dozvie sa Tessa, kto vlastne je a aká je jej úloha?


Pekelné stroje opäť naštartujú svoje motory
Mechanický princ už nejaký ten piatok rozprestiera svoje krídla v slovenských kníhkupectvách - trbliece sa na niekoľko metrov, žiari a privoláva ku sebe zvedavých čitateľov. Kolobeh Cassandriných knižiek teda opäť pokračuje a ani ja som si ich nechcel nechať ujsť. A bola by to naozaj škoda, pretože Princ je rovnako ako aj všetky predošlé autorkine knihy vynikajúcim čítaním, ale... Predsa len tu je jedno ale. Keby som mal Pekelné stroje porovnať s Nástrojmi smrteľníkov (Mesto kostí a spol.), vyhrali by u mňa Nástroje. Atmoška starodávneho Anglicka je nenahraditeľná, no čo sa týka mňa, viac mi prirástla ku srdcu Clary s Jaceom. Tak či onak sú obe série na veľmi vysokej úrovni a čítajú sa jedna radosť. 

Will vs. Jem
Ľúbostný trojuholník v knihách poväčšine neobľubujem, a preto neskáčem ani meter dvadsať, ak sa v nich vyskytuje. Väčšinou len skritizujem hlavnú postavu, že si nevie vybrať. Čo sa týka Tessy, mal som pocit, že má v hlave jasno a nemyslím si, že do finálne tejto série urobí nejakú hlúposť. Cassandra sa v Mechanickom princovi Willovi venuje oveľa viac, preto si jeho fanúšičky rozhodne prídu na svoje. Keby som opäť mal série porovnať, romantická zápletka (ktorá je neodmysliteľnou súčasťou každej Tieňoloveckej knihy) ma viac zaujala v Nástrojoch smrteľníkov. 

Anglicko a rozprestreté krídla
Ďalším prvkom, bez ktorých by Tieňolovci neboli takí dobrí, sú opisy. Najmä v Pekelných strojoch sa dokázala Cassandra poriadne vyšantiť - atmosféra viktoriánskeho Anglicka v devätnástom storočí vo mne zanechala vynikajúci dojem, pretože sám dejiny veľmi obľubujem. Ďalej by bolo hriechom nespomenúť prebaly kníh, vďaka ktorým nájdete Pekelné stroje v kníhkupectve aj keby ste nechceli. Grafikov z vydavateľstva Slovart musím pochváliť, pretože obálky vyzerajú vynikajúco, skvelo a neviem ešte ako dobre - musíte ich jednoducho vidieť naživo, aby ste si vedeli urobiť vlastný úsudok. 

Zvraty a ďalšie zvraty... jednoducho Tieňolovci
Asi to už bude tak, že každá kniha Cassandry Clare sa neozaobíde bez zvratu na konci poslednej kapitoly. A ako už možno tušíte, jeden vás čaká aj na konci Mechanického princa. Darmo, Cassie sa s nami bude rozhodne hrať až do záverečnej knihy. No aj druhý diel, ktorý býva pre autorov často kritický, prináša veľa tajomstiev, odhalení a 400 stránok vynikajúceho čítania. Pripravte sa na rýchlu jazdu, pretože niektorí z vás možno knižku zhltnú behom jedného dňa. No ako som už spomínal, čo sa týka mňa, v srdci mi viac utkvela séria Nástroje smrteľníkov, preto Mechanickému princovi dávam 4 hviezdičky. Samozrejme - také lepšie :))  

Nakoniec by som veľmi rád poďakoval vydavateľstvu SLOVART za poskytnutie recenzného výtlačku. 

Komentáre

  1. už som si myslela, že som jediný človek, ktorému sa viac páčili nástroje smrteľníkov :) ale čo sa týka toho obalu, mne sa veľmi teda nepáči (možno je to ale len tým, že ho porovnávam s anglickým, ktorý je naozaj krásny) a k tomu, čo vravíš, že si myslíš, že do finále neurobí žiadnu hlúposť, tak to sa teda nechaj prekvapiť :DD (ale aj tak to samozrejme stojí za to)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...