Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dom smrti (Ulrike Rylance)


Niektoré dvere je lepšie nechať 
zatvorené. Stisnutie kľučky 
vás môže stáť život... 
Štvrtá časť série KRIMI TRILER. 

Nina si prenajme izbu v obrovskej starej vile, kde spoločne býva partia mladých ľudí. To, čo spočiatku vyzerá ako lákavé dobrodružstvo, sa však čoskoro zmení na nočnú moru. V jej izbe sa objavujú čudné veci a Nina má pocit, že ju stále niekto sleduje. Po veľkej párty nájde na chodbe mŕtvu priateľku svojho spolubývajúceho. Bola to skutočne samovražda? Alebo sa v dome ukrýva smrteľné nebezpečenstvo?

Ďalšia zo série trilerov
Dom smrti je v poradí štvrtou knižkou s červenou nálepkou Krimi triler. Tentokrát je autorkou staršia nemecká spisovateľka Ulrike Rylance, ktorá má už čo to popísané. Anotácia sľubuje veľmi zaujímavý príbeh, no musím povedať, že na mňa počas čítania pôsobil veľmi tajomne a nejasne, rovnako ako aj množstvo postáv, ktoré v príbehu ocitli. Aj keď Dom smrti nepovažujem za najlepší zo série, je to veľmi dobré čítanie na voľné chvíle

Odvážite sa otvoriť dvere?
V starej vile, v ktorej si Nina prenajala izbu, straší - a to doslova. Nielen že hlavná hrdinka nájde na svojej posteli prekvapenie, pravidelne počúva čudesné zvuky a situácia sa každým dňom stupňuje. V knižke sa nachádza veľké množstvo postáv a vzhľadom na jej veľmi krátky rozsah nebolo možné sa každej detailnejšie venovať a veľa sa nedozvedáme ani o hlavnej hrdinke. Autorka sa radšej sa sústreďovala na veľmi dynamický a svižný dej, ktorý sa dobre a rýchlo čítal. Musím však povedať, že ma nevtiahol do seba v takej miere, ako tomu bolo napríklad pri Slzách anjela. 

Klamstvá a tajomstvá
Ako som už spomínal, celá kniha je písaná veľmi tajomne a autorka si dala naoazaj záležať, aby vás "medzikapitolami", písanými z pohľadu bližšie nešpecifikovanej osoby, poriadne zmiatla. Je pravdou, že sa knižka dlhšie rozbiehala a keby ste si najskôr neprečítali anotáciu, museli by ste sa dostať cez pár desiatok strán, aby ste vôbec zistili, o čom kniha je, no nenároční čitatelia ju aj tak ocenia. Dostane vás medzi mladých ľudí - ich chaotický život, prehýrené noci a tajomstvá, ktoré každý z nás skrýva. 

Dom smrti je podarená oddychovka, ktorú si užijú najmä fanúšikovia podobných príbehov a odo mňa dostáva 3 hviezdičky. Ako to bude s ďalšími časťami neviem, no určite sa čoskoro dozvieme niečo bližšie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete kúpiť napr. tu

Komentáre

  1. Ja mám knihu doma a po predchádzajúcej knihe sa celkom aj teším, po Zlomenej sa do nej pustím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je pravda, že trojka bola zo všetkých asi najvydarenejšia :))
      Hádam sa bude páčiť :)

      Odstrániť
  2. Vidíš, to som si až teraz všimol. Prvé dve sa volajú Zločin a druhé dve Krimi triler... ale aj tak je to radené do jednej edície. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...