Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Dom smrti (Ulrike Rylance)


Niektoré dvere je lepšie nechať 
zatvorené. Stisnutie kľučky 
vás môže stáť život... 
Štvrtá časť série KRIMI TRILER. 

Nina si prenajme izbu v obrovskej starej vile, kde spoločne býva partia mladých ľudí. To, čo spočiatku vyzerá ako lákavé dobrodružstvo, sa však čoskoro zmení na nočnú moru. V jej izbe sa objavujú čudné veci a Nina má pocit, že ju stále niekto sleduje. Po veľkej párty nájde na chodbe mŕtvu priateľku svojho spolubývajúceho. Bola to skutočne samovražda? Alebo sa v dome ukrýva smrteľné nebezpečenstvo?

Ďalšia zo série trilerov
Dom smrti je v poradí štvrtou knižkou s červenou nálepkou Krimi triler. Tentokrát je autorkou staršia nemecká spisovateľka Ulrike Rylance, ktorá má už čo to popísané. Anotácia sľubuje veľmi zaujímavý príbeh, no musím povedať, že na mňa počas čítania pôsobil veľmi tajomne a nejasne, rovnako ako aj množstvo postáv, ktoré v príbehu ocitli. Aj keď Dom smrti nepovažujem za najlepší zo série, je to veľmi dobré čítanie na voľné chvíle

Odvážite sa otvoriť dvere?
V starej vile, v ktorej si Nina prenajala izbu, straší - a to doslova. Nielen že hlavná hrdinka nájde na svojej posteli prekvapenie, pravidelne počúva čudesné zvuky a situácia sa každým dňom stupňuje. V knižke sa nachádza veľké množstvo postáv a vzhľadom na jej veľmi krátky rozsah nebolo možné sa každej detailnejšie venovať a veľa sa nedozvedáme ani o hlavnej hrdinke. Autorka sa radšej sa sústreďovala na veľmi dynamický a svižný dej, ktorý sa dobre a rýchlo čítal. Musím však povedať, že ma nevtiahol do seba v takej miere, ako tomu bolo napríklad pri Slzách anjela. 

Klamstvá a tajomstvá
Ako som už spomínal, celá kniha je písaná veľmi tajomne a autorka si dala naoazaj záležať, aby vás "medzikapitolami", písanými z pohľadu bližšie nešpecifikovanej osoby, poriadne zmiatla. Je pravdou, že sa knižka dlhšie rozbiehala a keby ste si najskôr neprečítali anotáciu, museli by ste sa dostať cez pár desiatok strán, aby ste vôbec zistili, o čom kniha je, no nenároční čitatelia ju aj tak ocenia. Dostane vás medzi mladých ľudí - ich chaotický život, prehýrené noci a tajomstvá, ktoré každý z nás skrýva. 

Dom smrti je podarená oddychovka, ktorú si užijú najmä fanúšikovia podobných príbehov a odo mňa dostáva 3 hviezdičky. Ako to bude s ďalšími časťami neviem, no určite sa čoskoro dozvieme niečo bližšie. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem Vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete kúpiť napr. tu

Komentáre

  1. Ja mám knihu doma a po predchádzajúcej knihe sa celkom aj teším, po Zlomenej sa do nej pustím :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je pravda, že trojka bola zo všetkých asi najvydarenejšia :))
      Hádam sa bude páčiť :)

      Odstrániť
  2. Vidíš, to som si až teraz všimol. Prvé dve sa volajú Zločin a druhé dve Krimi triler... ale aj tak je to radené do jednej edície. :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...