Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Den co den (David Levithan)


Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. 
A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.
Úspěšný román bestsellerového autora Davida Levithana.

Musím sa priznať, že som o Davidovi Levithanovi doposiaľ nepočul. Teda až dovtedy, pokým sa mi do rúk nedostal Den co den, jeho navonok pochmúrna a veľmi záhadná knižka. Anotácia ma síce zaujala, no od knižky som veľké zázraky neočakával. Autor ma však nesmierne prekvapil, šokoval a keď som sa dostal na poslednú stránku, nechcel som uveriť, že je už všetkému koniec. Ale pekne po poriadku...

Šestnásťročný A sa prebúdza každé ráno v tele niekoho iného. Jeden deň ako pohodový tínedžer, inokedy je vymaľovaná lámačka sŕdc, dievča premýšľajúce nad samovraždou či týpek, ktorý sa nevie zmestiť do zárubne. Život mu nikdy nedával zmysel a keď objaví čarovnú Rhiannon, jeho situácia sa ešte väčšmi skomplikuje. Po prvýkrát spozná city, lásku no deň sa blíži ku koncu. A na A-čko čaká nové telo. David Levithan trafil do čierneho a ja som si Den co den nesmierne užíval. Autor totižto siahol po niečom neokukanom a podal to spôsobom záhadným a novým - ktorý sa mi veľmi ťažko opisuje slovami. Spokojne môžem povedať, že mu nemám čo vytknúť.

Aj keď je A-čko (ako sám seba nazval) každý deň iný, jeho charakter ostáva rovnaký. Čo sa týka mňa, veľmi som si ho obľúbil. Každý deň prinášal na jeho život nový pohľad, uhol a aj keď sú jednotlivé kapitoly krátke, veľmi rýchlo posúvajú dej dopredu. Celkovo som sa na Levithanov štýl a to, ako je knižka písaná, namotal a vďaka tomu som si ju užíval a tešil sa, kedy ju opäť otvorím. Čo ma však prekvapilo, bol otvorený koniec a rozhodnutie hlavnej postavy. Keď som list prevrátil, čakalo ma len záverečné Poďakovanie. No vravieva sa, že v najlepšom treba prestať, a preto vás autor prinúti ešte dlho premýšľať. Opäť len ticho tlieskam...

Rovnako ako sa autor pohral so svojou fantáziou, aj vy si pri čítaní vyskladáte svoju predstavu o tom, ako jednotlivé postavy vyzerajú, pretože autor opisy používa len vo veľmi malom počte. To ma príjemne potešilo, lebo vždy si rád predstavím jednotlivé postavy podľa seba a príbeh si v niektorých prípadoch (medzi ktoré Den co den určite patrí) ešte väčšmi obľúbim.

Čo dodať na záver? Asi sa budem opakovať, no Den co den ma veľmi, naozaj veľmi prekvapil a určite si rád prečítam aj ďalšie autorove knihy. Hrdinom tejto je chalan a "chalanské" knihy sú vždy niečim iné, takže určite vám Den co den odporúčam. Odo mňa získava päť hviezdičiek.
Ak sa chcete aj vy byť majiteľom knižky 
Den co den, kliknite sem...

Na koniec by som veľmi rád poďakoval spoločnosti AlbatrosMedia za poskynutie recenzného výtlačku. 

Komentáre

  1. A bude aj druhý diel alebo je to stand-alone knižka? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pozeral som to na GoodReads a mala by byť aj druhá časť, je naplánovaná na r.2015 :)

      Odstrániť
  2. Čítala som to v originále (ani neviem že sa to už preložilo) a nemôžem nič len súhlasiť =D. O pokračovaní som nepočula ale vzhľadom na ten koniec ho MEGA UVÍTAM ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mňa ten koniec trochu zaskočil. Ale myslím, že to tak autor urobil naschvál. :) Aj keď.. neviem, či by sa v súčasnosti našiel chalan, ktorý by niečo také urobil pre dievča. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

EXKLUZÍVNE: Druhá kapitola z EXPERIMENTU

Včera vypuklo na facebooku masové šialenstvo v podobe správy, že peckový EXPERIMENT od Veronicy Roth - autorky kníh Divergencia a Rezistencia - sa už v najbližších dňoch objaví v kníhkupectvách (na regáli so špeci plagátikom, ktorý môžete vidieť na obrázku) - teda necelé 2 týždne pred plánovaným vydaním. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili malú akcošku v podobe niekoľkých ukážok, postupne uverejňovaných na našich blogoch. Včera ste si mohli prečítať na blogu Luce   prvú kapitolu , dnes sa pre zmenu u mňa začítate do pokračovania.  A aby ste boli v obraze, pripájam aj slovenskú anotáciu a krásnu farebnú obálku.  Nezabudnite, že každý deň  pribudne nová kapitola,  stačí len ostať v strehu a sledovať  SlovartBookLab a slovenské knižné blogy!  Dystopické sci-fi. Najočakávanejšia a najšokujúcejšia kniha roku 2013! Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického sveta. Teraz nasta...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...