Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Den co den (David Levithan)


Každý den se probudíte v jiném těle, každý den žijete život někoho jiného. 
A tak platí jedna jediná zásada – vyhněte se tomu, aby si někdo všiml, že na jeden den přebýváte v těle někoho jiného a nepleťte se do jeho života. Vše je v pořádku, až do rána, kdy se probudíte v těle Justina a zamilujete se do jeho přítelkyně Rhiannon. Od toho okamžiku všechna pravidla, podle nichž jste až do teď žili, přestávají platit. Konečně se objevil někdo, s kým chcete být den co den.
Úspěšný román bestsellerového autora Davida Levithana.

Musím sa priznať, že som o Davidovi Levithanovi doposiaľ nepočul. Teda až dovtedy, pokým sa mi do rúk nedostal Den co den, jeho navonok pochmúrna a veľmi záhadná knižka. Anotácia ma síce zaujala, no od knižky som veľké zázraky neočakával. Autor ma však nesmierne prekvapil, šokoval a keď som sa dostal na poslednú stránku, nechcel som uveriť, že je už všetkému koniec. Ale pekne po poriadku...

Šestnásťročný A sa prebúdza každé ráno v tele niekoho iného. Jeden deň ako pohodový tínedžer, inokedy je vymaľovaná lámačka sŕdc, dievča premýšľajúce nad samovraždou či týpek, ktorý sa nevie zmestiť do zárubne. Život mu nikdy nedával zmysel a keď objaví čarovnú Rhiannon, jeho situácia sa ešte väčšmi skomplikuje. Po prvýkrát spozná city, lásku no deň sa blíži ku koncu. A na A-čko čaká nové telo. David Levithan trafil do čierneho a ja som si Den co den nesmierne užíval. Autor totižto siahol po niečom neokukanom a podal to spôsobom záhadným a novým - ktorý sa mi veľmi ťažko opisuje slovami. Spokojne môžem povedať, že mu nemám čo vytknúť.

Aj keď je A-čko (ako sám seba nazval) každý deň iný, jeho charakter ostáva rovnaký. Čo sa týka mňa, veľmi som si ho obľúbil. Každý deň prinášal na jeho život nový pohľad, uhol a aj keď sú jednotlivé kapitoly krátke, veľmi rýchlo posúvajú dej dopredu. Celkovo som sa na Levithanov štýl a to, ako je knižka písaná, namotal a vďaka tomu som si ju užíval a tešil sa, kedy ju opäť otvorím. Čo ma však prekvapilo, bol otvorený koniec a rozhodnutie hlavnej postavy. Keď som list prevrátil, čakalo ma len záverečné Poďakovanie. No vravieva sa, že v najlepšom treba prestať, a preto vás autor prinúti ešte dlho premýšľať. Opäť len ticho tlieskam...

Rovnako ako sa autor pohral so svojou fantáziou, aj vy si pri čítaní vyskladáte svoju predstavu o tom, ako jednotlivé postavy vyzerajú, pretože autor opisy používa len vo veľmi malom počte. To ma príjemne potešilo, lebo vždy si rád predstavím jednotlivé postavy podľa seba a príbeh si v niektorých prípadoch (medzi ktoré Den co den určite patrí) ešte väčšmi obľúbim.

Čo dodať na záver? Asi sa budem opakovať, no Den co den ma veľmi, naozaj veľmi prekvapil a určite si rád prečítam aj ďalšie autorove knihy. Hrdinom tejto je chalan a "chalanské" knihy sú vždy niečim iné, takže určite vám Den co den odporúčam. Odo mňa získava päť hviezdičiek.
Ak sa chcete aj vy byť majiteľom knižky 
Den co den, kliknite sem...

Na koniec by som veľmi rád poďakoval spoločnosti AlbatrosMedia za poskynutie recenzného výtlačku. 

Komentáre

  1. A bude aj druhý diel alebo je to stand-alone knižka? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pozeral som to na GoodReads a mala by byť aj druhá časť, je naplánovaná na r.2015 :)

      Odstrániť
  2. Čítala som to v originále (ani neviem že sa to už preložilo) a nemôžem nič len súhlasiť =D. O pokračovaní som nepočula ale vzhľadom na ten koniec ho MEGA UVÍTAM ;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj mňa ten koniec trochu zaskočil. Ale myslím, že to tak autor urobil naschvál. :) Aj keď.. neviem, či by sa v súčasnosti našiel chalan, ktorý by niečo také urobil pre dievča. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá