Preskočiť na hlavný obsah

Holly Goldbergová Sloanová: "Píšte od srdca!"

Ak pozorne sledujete tento blog, určite ste zachytili moje ódy na Šťastnú sedmičku. Dielo, ktoré si ma neskutočne získalo - svojou krásou, jednoduchosťou a peknými myšlienkami. Willow je malý génius - má dvanásť, miluje rastliny a medicínu. Spolužiaci ani učitelia jej nerozumejú a jedinými ľuďmi, ktorí majú pre ňu pochopenie, sú adoptívni rodičia. Keď však zahynú pri tragickej nehode, osud malej Willow môže byť v ohrození... Šťastná sedmička je dokonalé dielo a o to viac ma teší, že sa mi podarilo s Holly Godbergovou Sloanovou, autorkou tejto knihy, skontaktovať. Je to veľmi milá pani, čo rozhodne uvidíte aj v jednotlivých odpovediach. Ak ste o Šťastnej sedmičke ešte nepočuli, alebo jej kúpu zvažujete, určite si prečítajte moju recenziu :-). 

Veľa blogerov píše vlastné knihy. Čo považujete za najväčšie čaro písania?
Blogeri zbožňujú príbehy a čítanie. A to sú dve najväčšie vlastnosti spisovateľov. Každý bloger je zároveň autorom, takže ďalším krokom je naučiť sa vyrozprávať príbehy, ktoré sú dlhšie. Zbožňujem byť autorkou. Mám vo svojom živote množstvo slobody a pestrosti. Je to však život s množstvom neznáma, počtom vzostupov a pádov, no napĺňa ma to. 

Množstvo spisovateľov radí začínajúcim autorom, čomu by sa mali pri písaní vyhnúť. Máte pre nich nejaké vlastné rady? 
Myslím si, že autori by mali začať v prvom rade tým, že si nájdu tému, ktorá im bude blízka a o ktorej sa im bude ľahko písať – nie takú, ktorá sa bude páčiť editorom a kníhkupcom. Vydavatelia vždy hľadajú niečo nové, svieže a mladícke. Takže myslím, že mojou radou je: píšte od srdca!


Bolo pre vás ťažké napísať Šťastnú sedmičku? 
Niektoré časti Šťastnej sedmičky boli ťažké, pretože témou je strata. Jeden z mojich blízkych priateľov zomrel na rakovinu a môj prvý manžel umrel pri plávaní v oceáne. Vo svojom živote som zažila množstvo strát a chcela som sa s nimi podeliť. Rozhodla som sa napísať o niečom podobnom knihu.

Hlavnou hrdinkou je malý génius. Kde ste našli inšpiráciu pre napísanie tohto románu? Je vám Willow v niečom podobná? 
Obaja moji synovia navštevovali školu pre nadané deti a obidvaja majú radi matematiku – ako aj môj otec. Zaujali ma ich spolužiaci. Boli čudákmi v mnohých veciach. Našťastie, každý je niečím iný. Rozhodla som sa o týchto deťoch napísať príbeh a tu sa narodila malá Willow. 

Vaša kniha vyšla na Slovensku len pred dvoma týždňami. Pracujete práve na niečom novom? Povedzte nám o tom trochu viac. 
Pred niekoľkými rokmi som napísala knihu, ktorej názov bol I’LL BE THERE (Budem tam). Moja posledná kniha sleduje ten istý príbeh a nesie titulok JUST CALL MY NAME (Povedz moje meno). Neviem, či I’LL BE THERE vyšlo na Slovensku, no som presvedčená, že by sa vám páčilo. Obe knihy sú plné napätia a čitatelia ich považujú za „obracače strán“. I’LL BE THERE bolo navyše zvolené za najlepšie preloženú knihu roka v Holandsku a Belgicku. 

Ďakujem, že si sa so mnou spojil a podporuješ ma v mojej práci. A taktiež píšeš o ďalších autoroch. To sa dnes veľmi cení. Veľa šťastia, Holly.

Komentáre

  1. Wau, krásny článok, Holly vyzerá naozaj strašne milo :) Už sa teším na Šťastnú sedmičku! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dúfam, že u nás preložia aj ostatné knižky.. Šťastná sedmička bola naozaj krásna kniha a zaradila sa medzi moje najobľúbenejšie :).

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ok, keď mi konečne príde výplata, viem na čo ju miniem.. :D
    Veľmi milá pani :))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Holly vyzerá veľmi milo a určite je to silná žena, teším sa na Sedmičku a neviem sa dočkať. Inak som plánovala spraviť rozhovor tiež, no predbehol si ma! :D

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Skvelý rozhovor :) už sa teším kedy mi príde kniha :)
    Nechcel by si sa skontaktovať s Johnom? :D Myslím, že rozhovor s ním by mal veľký úspech :D

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...