Preskočiť na hlavný obsah

Liane Moriartyová: "Oddajte sa písaniu vášho príbehu!"

Ak sledujete môj blog, určite ste zopárkrát zachytili meno Liane Moriartyová. Autorke, ktorá má na konte trebárs Manželovo tajomstvo, vyšla pred dvoma dňami v slovenčine ďalšia kniha s podnázvom "Prečo sme sa vlastne rozišli?". Dielo mám už za sebou a páčilo sa mi - veľmi. Viac o mojich pocitoch z knihy nájdete v samotnej recenzii. Moriartyová je austrálska spisovateľka, má 48 rokov a v súčasnosti žije s manželom a dvoma deťmi v Sydney. To je všetko, čo ponúka medailónik autorky na stránke vydavateľstva. Chcete sa však dozvedieť o autorke viac? Pokračujte v čítaní rozhovoru, ktorý sa mi podaril s Moriartyovou uskutočniť. 

Hoci vás už slovenskí čitatelia poznajú ako autorku Manželovho tajomstva, mohli by ste nám prezradiť, o čom rozprávajú vaše diela. Čo je zaujímavé na knihe Prečo sme sa vlastne rozišli? Z akého dôvodu by si ju mali ľudia prečítať? 
Vždy som sa pohrávala s myšlienkou, aké by to bolo posunúť sa v čase a uvidieť samého seba v budúcnosti. Čo by som si myslela o osobe, ktorou by som bola? Páčila by sa mi? Alebo by som bola zaskočená? Chcela som napísať niečo na podobný štýl, avšak vždy som mala problém s logistikou (nemyslím tým uveriteľnosť) cestovania v čase. Raz som čítala príbeh ženy z Veľkej Británie, ktorá stratila niekoľko desaťročí zo svojich spomienok, pričom nedokázala rozpoznať svoje vlastné deti alebo súčasný život. Akoby bola znovu tínedžerom. Uvedomila som si, že strata pamäte je niečo podobné cestovaniu v čase. Prišla som s nápadom napísať príbeh o žene, ktorá stratila desať rokov svojich spomienok po nehode v posilňovni. Myslí si, že má 29, je po uši zamilovaná do svojho manžela a čaká s ním prvé dieťa. V skutočnosti má 39, tri deti a jej manželstvo sa blíži k rozvodu. Ak si myslíte, že tento príbeh znie zaujímavo, mali by ste si ho prečítať! 

Obe vaše knihy (Manželovo tajomstvo, Prečo sme sa vlastne rozišli?) sú založené na rozvrate rodiny. Čo vás inšpirovalo k napísaniu týchto románov? 
Inšpiráciu som nachádzala v každodennom živote - teda v novinových článkoch, blogoch, v televízií či v knihách. Čítam, občas dačo začujem v obchode, inšpiráciu čerpám z príbehov od iných mamičiek na ceste do školy alebo z rodinných tradícii (hoci mám dve sestry, ktoré sú tiež autorky, musím si čo najrýchlejšie uchmatnúť tie najlepšie príbehy), sny, hlášky mojich detí, telefonáty s priateľmi alebo skúsenosti - to všetko mi pomáha pri tvorbe nových kníh

Vaše romány sa veľmi ľahko stali medzi čitateľmi obľúbenými. Prečo podľa vás ľudia (a najmä ženy) radi čítajú o rodinných problémoch? 
Myslím si, že pre ľudí je ľahšie stotožniť sa s takýmito záležitosťami a taktiež sa vžiť do jednotlivých postáv

Ktorá kniha sa vám ľahšie písala - Manželovo tajomstvo alebo Prečo sme sa vlastne rozišli
Obe boli podľa môjho názoru rozličné a nemyslím si, že by sa mi jedna písala ľahšie než tá druhá. 

Niektorí čitatelia označujú váš rozprávačský štýl ako brilantný. Čo by ste poradili začínajúcim autorom, ktorí hľadajú tú správnu cestu? 
To je veľmi milé od kohokoľvek, kto to povie. Moja rada pre žhavých autorov je nemyslieť na nič iné, len na príbeh - nie na to, čo povie vydavateľ, čo spraví z knihy bestseller, či by ste si ju mali vydať sami alebo nie, či by mala mať dva diely (áno) alebo ako sa uistíte, že nikto neukradne vaše nápady (neukradne) - proste sa oddajte písaniu vášho príbehu. Neskôr upravujte, upravuje a upravuje. POTOM a iba potom by ste mali rozmýšľať nad ostatnými vecami

Pracujete v súčasnosti na novej knihe? Mohli by ste nám o tom niečo povedať? 
Stále sa nachádzam na začiatku písania nového príbehu, pričom pri hľadaní nových nápadov iba rozhadzujem rukami... Ďakujem za rozhovor a prajem ti veľa šťastia! 

Aj ja ďakujem autorke za súhlas s rozhovorom a ak sa rozhodnete knihu si prečítať, dúfam, že sa vám bude páčiť. Kúpiť si ju môžete na tejto adrese. Do čítania, kamoši! :-)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale

RECENZIA: Tí, ktorí zlyhali (M. Hjorth, H. Rosenfeldt)

Prvú obeť vraha objavili v opustenej budove školy. Známa televízna hviezda bola priviazaná k stoličke a obrátená tvárou k stene. Na krku mala štítok s nápisom „neprospel“ a v hlave otvor po strele z jatočnej pištole. Na operadle stoličky bol pripevnený niekoľkostranový vedomostný test. Súdiac podľa počtu chybných odpovedí, obeť pravdepodobne zlyhala v najdôležitejšej skúške svojho života. Nebezpečný páchateľ je čoraz odvážnejší, obetí pribúda . Zdá sa, že kriminalisti z Riksmordu majú do činenia s inteligentným, no zjavne chorým človekom , ktorého ženie nenávisť k povrchným idolom súčasnej doby. Lenže dôkazy im chýbajú a stopy unikajú. Žeby kľúčom k objasneniu prípadu bola anonymná osoba, na ktorú Sebastian Bergman náhodou natrafí v chatovacej miestnosti?  Tí, ktorí zlyhali sú v poradí piatou knihou zo série Sebastiana Bergmana , ktorá vyšla v slovenčine. Do jej čítania som sa púšťal s očakávaním, keďže sa mi predošlé diely veľmi páčili . Aj napriek tomu, že patria do kat