Preskočiť na hlavný obsah

Liane Moriartyová: "Oddajte sa písaniu vášho príbehu!"

Ak sledujete môj blog, určite ste zopárkrát zachytili meno Liane Moriartyová. Autorke, ktorá má na konte trebárs Manželovo tajomstvo, vyšla pred dvoma dňami v slovenčine ďalšia kniha s podnázvom "Prečo sme sa vlastne rozišli?". Dielo mám už za sebou a páčilo sa mi - veľmi. Viac o mojich pocitoch z knihy nájdete v samotnej recenzii. Moriartyová je austrálska spisovateľka, má 48 rokov a v súčasnosti žije s manželom a dvoma deťmi v Sydney. To je všetko, čo ponúka medailónik autorky na stránke vydavateľstva. Chcete sa však dozvedieť o autorke viac? Pokračujte v čítaní rozhovoru, ktorý sa mi podaril s Moriartyovou uskutočniť. 

Hoci vás už slovenskí čitatelia poznajú ako autorku Manželovho tajomstva, mohli by ste nám prezradiť, o čom rozprávajú vaše diela. Čo je zaujímavé na knihe Prečo sme sa vlastne rozišli? Z akého dôvodu by si ju mali ľudia prečítať? 
Vždy som sa pohrávala s myšlienkou, aké by to bolo posunúť sa v čase a uvidieť samého seba v budúcnosti. Čo by som si myslela o osobe, ktorou by som bola? Páčila by sa mi? Alebo by som bola zaskočená? Chcela som napísať niečo na podobný štýl, avšak vždy som mala problém s logistikou (nemyslím tým uveriteľnosť) cestovania v čase. Raz som čítala príbeh ženy z Veľkej Británie, ktorá stratila niekoľko desaťročí zo svojich spomienok, pričom nedokázala rozpoznať svoje vlastné deti alebo súčasný život. Akoby bola znovu tínedžerom. Uvedomila som si, že strata pamäte je niečo podobné cestovaniu v čase. Prišla som s nápadom napísať príbeh o žene, ktorá stratila desať rokov svojich spomienok po nehode v posilňovni. Myslí si, že má 29, je po uši zamilovaná do svojho manžela a čaká s ním prvé dieťa. V skutočnosti má 39, tri deti a jej manželstvo sa blíži k rozvodu. Ak si myslíte, že tento príbeh znie zaujímavo, mali by ste si ho prečítať! 

Obe vaše knihy (Manželovo tajomstvo, Prečo sme sa vlastne rozišli?) sú založené na rozvrate rodiny. Čo vás inšpirovalo k napísaniu týchto románov? 
Inšpiráciu som nachádzala v každodennom živote - teda v novinových článkoch, blogoch, v televízií či v knihách. Čítam, občas dačo začujem v obchode, inšpiráciu čerpám z príbehov od iných mamičiek na ceste do školy alebo z rodinných tradícii (hoci mám dve sestry, ktoré sú tiež autorky, musím si čo najrýchlejšie uchmatnúť tie najlepšie príbehy), sny, hlášky mojich detí, telefonáty s priateľmi alebo skúsenosti - to všetko mi pomáha pri tvorbe nových kníh

Vaše romány sa veľmi ľahko stali medzi čitateľmi obľúbenými. Prečo podľa vás ľudia (a najmä ženy) radi čítajú o rodinných problémoch? 
Myslím si, že pre ľudí je ľahšie stotožniť sa s takýmito záležitosťami a taktiež sa vžiť do jednotlivých postáv

Ktorá kniha sa vám ľahšie písala - Manželovo tajomstvo alebo Prečo sme sa vlastne rozišli
Obe boli podľa môjho názoru rozličné a nemyslím si, že by sa mi jedna písala ľahšie než tá druhá. 

Niektorí čitatelia označujú váš rozprávačský štýl ako brilantný. Čo by ste poradili začínajúcim autorom, ktorí hľadajú tú správnu cestu? 
To je veľmi milé od kohokoľvek, kto to povie. Moja rada pre žhavých autorov je nemyslieť na nič iné, len na príbeh - nie na to, čo povie vydavateľ, čo spraví z knihy bestseller, či by ste si ju mali vydať sami alebo nie, či by mala mať dva diely (áno) alebo ako sa uistíte, že nikto neukradne vaše nápady (neukradne) - proste sa oddajte písaniu vášho príbehu. Neskôr upravujte, upravuje a upravuje. POTOM a iba potom by ste mali rozmýšľať nad ostatnými vecami

Pracujete v súčasnosti na novej knihe? Mohli by ste nám o tom niečo povedať? 
Stále sa nachádzam na začiatku písania nového príbehu, pričom pri hľadaní nových nápadov iba rozhadzujem rukami... Ďakujem za rozhovor a prajem ti veľa šťastia! 

Aj ja ďakujem autorke za súhlas s rozhovorom a ak sa rozhodnete knihu si prečítať, dúfam, že sa vám bude páčiť. Kúpiť si ju môžete na tejto adrese. Do čítania, kamoši! :-)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

EXKLUZÍVNE: Druhá kapitola z EXPERIMENTU

Včera vypuklo na facebooku masové šialenstvo v podobe správy, že peckový EXPERIMENT od Veronicy Roth - autorky kníh Divergencia a Rezistencia - sa už v najbližších dňoch objaví v kníhkupectvách (na regáli so špeci plagátikom, ktorý môžete vidieť na obrázku) - teda necelé 2 týždne pred plánovaným vydaním. Pri tejto príležitosti sme pre vás pripravili malú akcošku v podobe niekoľkých ukážok, postupne uverejňovaných na našich blogoch. Včera ste si mohli prečítať na blogu Luce   prvú kapitolu , dnes sa pre zmenu u mňa začítate do pokračovania.  A aby ste boli v obraze, pripájam aj slovenskú anotáciu a krásnu farebnú obálku.  Nezabudnite, že každý deň  pribudne nová kapitola,  stačí len ostať v strehu a sledovať  SlovartBookLab a slovenské knižné blogy!  Dystopické sci-fi. Najočakávanejšia a najšokujúcejšia kniha roku 2013! Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického sveta. Teraz nasta...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...