Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nebe je všude (Jandy Nelsonová)

Krehký a dojímavý príbeh o strate a živote, pocitoch bezmoci a lásky zároveň. Presne tak znie slogan na knihu o mladej dievčine, ktorá príde o svoju milovanú sestru. No čo ak je strata niečím, čo ju posunie vpred? Nebe je všude prichádza s príbehom, ktorý (skoro) každý vychvaľuje do nebies. 

Ak ste fanúšikom kníh a knižných blogov, bolo by veľmi čudné, keby ste ešte nepočuli o tej úžasnej knihe a neskutočne talentovanej Jandy Nelsonovej. Namotal som sa - prečo by aj nie. A hoci na Slovensku Nebe je všude ešte len vyjde, českí bratia si prišli na svoje už o pár mesiacov skôr. Síce takúto megapropagáciu zo strany vydavateľstiev nemám rád, pretože sa tak častokrát nevyhnem sklamaniu, tentokrát som jej podľahol. A to je pravdepodobne hlavný problém, prečo ma Nebe je všude nezaujalo do takej miery, ako by podľa tabuliek malo. Pre mňa bolo obyčajným, celkom príjemným oddychovým čítaním, ktoré by sa zaobišlo aj bez všetkého ruchu, ktorý sprevádzal jeho vydanie.

"Bez nej už nebudem, kým som bola. To, čo sa zo mňa stáva, nestojí za nič."

Lennie je dievča ako každé iné - miluje knihy a jej vášňou je klarinet. Bailey pre ňu bola všetkým: sestrou, oporou i najlepšou kamarátkou. Avšak až po jej smrti zistí, čo pre ňu naozaj znamenala. Život Lennie sa skomplikuje ako nikdy predtým - a aby toho nebolo málo, cestu jej skrížia dvaja odkundesi, ktorí sa snažia získať jej srdce. Zatiaľ čo by jej mali Joe a Toby pomôcť, vyzerá to tak, že situáciu ešte väčšmi sťažia. Mohlo by sa zdať, že tento obyčajný príbeh skončí ako sladká romanca, ktorej predchádzala tragická udalosť. Nie je to však úplne tak.

Výnimočnou knihu robili minimálne básne na začiatku každej kapitoly (alebo skôr zdrapy papiera), písané rukou a škrabopisom, s ktorého lúštením som mal často problém. Na druhej strane ale musím spomenúť štylistiku, od ktorej som čakal trochu viac. A rozhodne to nebude prekladom. Nebe je všude ma jednoducho nedokázalo pripútať tak, aby som sa od knihy nemohol odtrhnúť a neodkladal ju po každých dvoch-troch kapitolách. Avšak neberte to ako signál, že by ste si túto knihu nemali prečítať. Možno je výnimočná a iba ja som príliš náročný. Nemožno vyhovieť každému a práve to nás robí individuálnymi.

"Som bláznivo smutná a niekde hlboko vo vnútri chcem len jedno - lietať."

Určite som rád, že sa ku mne tento príbeh dostal. Jandy Nelsonová vytvorila zápletku precízne a s knižkou sa vyhrala - mne však vadil štýl, akým bol celý príbeh vyrozprávaný. Akoby v mojom prípade čítaniu chýbala chémia alebo určitá iskra, vďaka ktorej by som si knihu zamiloval. Rozhodne to ale nevzdám hneď po prvom autorkinom počine a dám šancu aj I'll Give You the Sun. Ako som už spomenul, Nebe je všude (po slovensky Nebo na dosah) vyjde aj v SK preklade - pravdepodobne v apríli. Kto si ho plánuje prečítať?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Knihu si možno zakúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Mňa nejako nezaujala. Ale od autorky mám práve rozčítanú I ll give you the sun a tá je zatiaľ fajn, uvidíme čo na ňu budem hovoriť na konci :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Aj ja si ju určite prečítam, takže tiež som zvedavý :) hádam to bude o kúsok lepšie :)

      Odstrániť
  2. Ahoj,
    zrovna som knihu dočítala a opäť sa s tvojím názorom zhodujem :DI'll give you the sun tiež si chcem tiež prečítať. Čo sa týka toho škrabopisu, niektoré tie "listy" som preskočila, ani som nemala energiu lúštiť, čo tam vlastne je napísané xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som na I'll Give You the Sun zvedavý, no ale veď uvidím, ako sa to vyvinie :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...