Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Pomalé skúmanie ticha (Patrick Rothfuss)

Príbeh kráľovraha preslávil Patricka Rothfussa po celom svete. Zatiaľ čo Meno vetra a Strach múdreho muža nemali menej než šesťsto strán, jeho najnovšie dielo je iba krátkou novelou, ktorá hovorí o jednej z postáv Príbehu kráľovraha. Podarí sa autorovi aj v takomto prípade zachovať si kvalitu, na ktorú sme boli zvyknutí v predošlých knihách? 

Ako možno viete, autorove spomínané knihy som si veľmi užil. Síce nepatria medzi literatúru, ktorú primárne obľubujem, dokázali ma ohúriť celou svojou krásou - dynamickým príbehom, nádhernými opismi a charaktermi, ktoré počas čítania ožívajú. A keďže vyšiel druhý diel Príbehu kráľovraha pred necelými troma rokmi, pripravovaná novela ma naozaj potešila. Strany mi spočiatku pred očami ubiehali veľmi rýchlo - avšak rovnako rýchlo som si uvedomil, že knihe niečo chýba. Niečo veľmi podstatné. V Pomalom skúmaní ticha nenájdete jedinú priamu reč. A hoci sa Rothfussove diela čítajú veľmi dobre a ja som si ich v minulosti obľúbil, v prípade tejto novely to jednoducho... nefungovalo.

Kniha je skôr prerozprávaním určitého príbehu - zasadeného do Podsveta, ukrytého hlboko pod univerzitou. Je to sieť prastarých temných chodieb, o ktorej vie iba malá hŕstka ľudí. Práve Podsvet je domovom Auri, postavy, ktorú poznáme z Rothfussových kníh. A presne Auri, tiché a bojazlivé dievča, bola mojím najväčším problémom. Osobne mám rád postavy rovnako energetické a zhovorčivé ako ja, ktoré majú radi ľudí okolo seba a ktoré sa desia samoty. Najmä kvôli tomuto faktu mi Pomalé skúmanie ticha nesadlo do takej miery, ako som očakával. No s niečím podobným treba rátať - keďže aj názory čitateľov na toto dielo sú rozporuplné. Dokonca sám autor čitateľov varuje, že príbeh je iný - a možno nie taký, aký by chceli, aby bol. 

"Tento príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí. Som jeden
z vás. Nie ste sami. V mojich očiach ste všetci nádherní."

Na druhej strane však treba povedať, že vďaka absencii priamej reči v príbehu dokonale vynikli autorove opisy, pre ktoré sa Rothfuss doslova narodil. Práve tie vás dokážu udržať v strehu a neunudiť ako to možno býva u iných spisovateľov. Výhodu taktiež vidím v pomerne krátkom rozsahu príbehu, ktorý tým pádom nebol zbytočne rozťahaný. Viaceré veci si budete musieť domyslieť, a práve to robí čítanie originálnejším. V neposlednom rade určite treba spomenúť krásne ilustrácie, ktoré knihu veľmi pekne oživili. Hoci ma dejová stránka nezaujala, ilustrácie sa mi naozaj zapáčili. 

Pomalé skúmanie ticha nie je knihou, ktorá zaujme každého. Jej čítanie by ste preto mali určite zvážiť. Ak ste si zamilovali Rothfussove opisy, ak uprednostňujete samotu pred spoločnosťou či radi hľadáte  v príbehoch skrytý zmysel, určite by ste si mali túto knihu prečítať. Ak však prahnete po pokračovaní Kvotheových príbehov a nemáte záujem dozvedieť sa viac o Auri, Pomalé skúmanie ticha pravdepodobne nebude kniha pre vás. Ja som rád, že som to aspoň skúsil, no radšej si počkám na finále Príbehu kráľovraha, ktorý bude - verím - opäť vynikajúcim čítaním. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Vypadá to zajímavě. Přesto že mám taky ráda postavy energetické, teď by se mi přesně taková hrdinka hodila. Krásná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V takom prípade jej daj šancu :) možno to neoľutuješ :))

      Odstrániť
  2. Veľmi ma zaujala tá obálka, je krásna. :) Ale netuším, či si knihu prečítam. I keď si myslím, že skôr či neskôr.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja teraz celkom dosť stresujem, pretože som si vypýtala túto knihu bez toho aby som sa nad tým nejak hlbšie zamyslela a uvážila to, no a pred pár dňami som zistila, že to celkom nadvezuje na predchádzajúce knihy, ktoré som nečítala a zrejme tomu nebudem chápať. Dúfam, že sa v tom aspoň trocha vysomárim :D...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj, bolo to veľmi dávno, čo som čítal prvé dva diely a tiež si už veľa z nich nepamätám, takže je to určite v poriadku :) Hádam sa ti bude knižka páčiť :)

      Odstrániť
    2. Som aj celkom zvedavá... Žiadna priama reč ? S tým som sa stretla len v S láskou Rosie a tam to šlo, tak uvidíme :). Ale vďaka upokojil si ma :).

      Odstrániť
  4. Skvělá recenze :) Tuhle knížku už mám dlouho vyhlédnutou, těším se až se do ní pustím, protože si ji všichni moc chválí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Knihu som si bez rozmýšľania kúpila hneď ako sa to dalo a teraz si ju v pravidelných intervaloch dávkujem, lebo naraz by ma to nebavilo :D ... Tie opisy ale milujem. Je to úžasné :3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tak túto knihu som si plánovala prečítať, ale keďže som nečítala ani predchádzajúce diely a opisy celkom nemusím, nehovoriac o tom, že tam nie je žiadna priama reč, tak si radšej vyhliadnem niečo iné. :) Ale ktovie? Možno raz... :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...