Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Pomalé skúmanie ticha (Patrick Rothfuss)

Príbeh kráľovraha preslávil Patricka Rothfussa po celom svete. Zatiaľ čo Meno vetra a Strach múdreho muža nemali menej než šesťsto strán, jeho najnovšie dielo je iba krátkou novelou, ktorá hovorí o jednej z postáv Príbehu kráľovraha. Podarí sa autorovi aj v takomto prípade zachovať si kvalitu, na ktorú sme boli zvyknutí v predošlých knihách? 

Ako možno viete, autorove spomínané knihy som si veľmi užil. Síce nepatria medzi literatúru, ktorú primárne obľubujem, dokázali ma ohúriť celou svojou krásou - dynamickým príbehom, nádhernými opismi a charaktermi, ktoré počas čítania ožívajú. A keďže vyšiel druhý diel Príbehu kráľovraha pred necelými troma rokmi, pripravovaná novela ma naozaj potešila. Strany mi spočiatku pred očami ubiehali veľmi rýchlo - avšak rovnako rýchlo som si uvedomil, že knihe niečo chýba. Niečo veľmi podstatné. V Pomalom skúmaní ticha nenájdete jedinú priamu reč. A hoci sa Rothfussove diela čítajú veľmi dobre a ja som si ich v minulosti obľúbil, v prípade tejto novely to jednoducho... nefungovalo.

Kniha je skôr prerozprávaním určitého príbehu - zasadeného do Podsveta, ukrytého hlboko pod univerzitou. Je to sieť prastarých temných chodieb, o ktorej vie iba malá hŕstka ľudí. Práve Podsvet je domovom Auri, postavy, ktorú poznáme z Rothfussových kníh. A presne Auri, tiché a bojazlivé dievča, bola mojím najväčším problémom. Osobne mám rád postavy rovnako energetické a zhovorčivé ako ja, ktoré majú radi ľudí okolo seba a ktoré sa desia samoty. Najmä kvôli tomuto faktu mi Pomalé skúmanie ticha nesadlo do takej miery, ako som očakával. No s niečím podobným treba rátať - keďže aj názory čitateľov na toto dielo sú rozporuplné. Dokonca sám autor čitateľov varuje, že príbeh je iný - a možno nie taký, aký by chceli, aby bol. 

"Tento príbeh je pre všetkých mierne zlomených ľudí. Som jeden
z vás. Nie ste sami. V mojich očiach ste všetci nádherní."

Na druhej strane však treba povedať, že vďaka absencii priamej reči v príbehu dokonale vynikli autorove opisy, pre ktoré sa Rothfuss doslova narodil. Práve tie vás dokážu udržať v strehu a neunudiť ako to možno býva u iných spisovateľov. Výhodu taktiež vidím v pomerne krátkom rozsahu príbehu, ktorý tým pádom nebol zbytočne rozťahaný. Viaceré veci si budete musieť domyslieť, a práve to robí čítanie originálnejším. V neposlednom rade určite treba spomenúť krásne ilustrácie, ktoré knihu veľmi pekne oživili. Hoci ma dejová stránka nezaujala, ilustrácie sa mi naozaj zapáčili. 

Pomalé skúmanie ticha nie je knihou, ktorá zaujme každého. Jej čítanie by ste preto mali určite zvážiť. Ak ste si zamilovali Rothfussove opisy, ak uprednostňujete samotu pred spoločnosťou či radi hľadáte  v príbehoch skrytý zmysel, určite by ste si mali túto knihu prečítať. Ak však prahnete po pokračovaní Kvotheových príbehov a nemáte záujem dozvedieť sa viac o Auri, Pomalé skúmanie ticha pravdepodobne nebude kniha pre vás. Ja som rád, že som to aspoň skúsil, no radšej si počkám na finále Príbehu kráľovraha, ktorý bude - verím - opäť vynikajúcim čítaním. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť napríklad na tejto adrese

Komentáre

  1. Vypadá to zajímavě. Přesto že mám taky ráda postavy energetické, teď by se mi přesně taková hrdinka hodila. Krásná recenze :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V takom prípade jej daj šancu :) možno to neoľutuješ :))

      Odstrániť
  2. Veľmi ma zaujala tá obálka, je krásna. :) Ale netuším, či si knihu prečítam. I keď si myslím, že skôr či neskôr.. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja teraz celkom dosť stresujem, pretože som si vypýtala túto knihu bez toho aby som sa nad tým nejak hlbšie zamyslela a uvážila to, no a pred pár dňami som zistila, že to celkom nadvezuje na predchádzajúce knihy, ktoré som nečítala a zrejme tomu nebudem chápať. Dúfam, že sa v tom aspoň trocha vysomárim :D...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neboj, bolo to veľmi dávno, čo som čítal prvé dva diely a tiež si už veľa z nich nepamätám, takže je to určite v poriadku :) Hádam sa ti bude knižka páčiť :)

      Odstrániť
    2. Som aj celkom zvedavá... Žiadna priama reč ? S tým som sa stretla len v S láskou Rosie a tam to šlo, tak uvidíme :). Ale vďaka upokojil si ma :).

      Odstrániť
  4. Skvělá recenze :) Tuhle knížku už mám dlouho vyhlédnutou, těším se až se do ní pustím, protože si ji všichni moc chválí :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Knihu som si bez rozmýšľania kúpila hneď ako sa to dalo a teraz si ju v pravidelných intervaloch dávkujem, lebo naraz by ma to nebavilo :D ... Tie opisy ale milujem. Je to úžasné :3

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tak túto knihu som si plánovala prečítať, ale keďže som nečítala ani predchádzajúce diely a opisy celkom nemusím, nehovoriac o tom, že tam nie je žiadna priama reč, tak si radšej vyhliadnem niečo iné. :) Ale ktovie? Možno raz... :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...