Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Vodopád (Lauren Kate)

Slovenskí čitatelia poznajú Lauren Kateovú hlavne ako autorku série Padlí anjeli, ktorá si získala srdcia dospievajúcich čitateľov po celom svete. Atlantída má potenciál byť rovnako úspešná. Čo si myslím o jej druhom pokračovaní?

Atlantída opäť ožíva aj so svojím krutým kráľom Atlasom. Len Eureka ho môže zastaviť, no najprv sa musí naučiť, ako proti nemu bojovať. Tajomný Nositeľ rodu, zaľúbený do Eureky, sľúbil, že jej pomôže nájsť Solóna, ktorý sa skrýva. Ten by jej mohol poradiť, ako poraziť zlovestného Atlasa. Eureka musí čeliť nielen posmechu a útokom miestnych obyvateľov, ale aj nečakaným odhaleniam o sebe. Ako bude pokračovať jej príbeh? To sa dozviete vo Vodopáde, ktorý je druhým dielom fantasy série Atlantída

Slza bola úplne prvou knihou, ktorú som od danej autorky čítal. Práve preto som predtým nevedel, akým štýlom sú písané jej diela a čo by som od nich mal očakávať. Spomínaný príbeh ma však príjemne prekvapil - svojou inakosťou a pomerne zaujímavou štylistikou. Kateová navyše dokáže veľmi dobre vykresliť prostredie príbehu a dotvoriť jeho atmosféru, čo je veľkým plusom. Druhé pokračovanie je ale od toho prvého odlišné. Autorka vsadila na svoju fantáziu a hoci väčšina čitateľov tvrdí, že to s ňou až prehnala, bolo vidieť, že sa v písaní trochu posunula dopredu.

"Vďaka láske sa ľudia stávajú lepšími."

Treba ale povedať, že nie každý fanúšik tento progres uvíta a mnohí nebudú vývojom príbehu práve nadšení. Z hodnotenia čitateľov možno taktiež usudzovať, že ich väčšmi zaujala práve prvá časť. Ale tak to už s druhými dielmi býva. V pokračovaní sa stretávame s množstvom nových postáv, dejová línia je ešte prepletenejšia než v predošlej časti a určite musím spomenúť fakt, že sa Kateová s jednotlivými postavami naozaj vyhrala. Na druhej strane ale príbehu mohla dodať viac dynamiky a odbremeniť ho od hluchých miest.

Na Vodopád sme si v slovenskom preklade počkali skoro rok a ťažko povedať, či kniha splnila moje očakávania. Na jednej strane som sa potešil tomu, že autorka vytvorila opäť niečo nové a v príbehu nebola rovnaká atmosféra ako naposledy; na tej druhej som mal na niektorých miestach pocit, že som na daný príbeh pristarý. Práve preto by som sériu Atlantída odporučil skôr vašej mladšej sestre, ktorú uchvátili Padlí anjeli či príbehy s mýtickou tematikou. Keďže vyšiel Vodopád v angličtine len prednedávnom, zatiaľ nie sú bližšie informácie o záverečnej časti tejto trilógie. Určite vás budem o všetkom informovať! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete kúpiť na tejto adrese

Komentáre

  1. Ja som sa do toho práve pustila, ale zatiaľ mám zmiešané dojmy. Spravila som dobrú kravinu, že som si prečítala zopár recenzií na GR, keďže sa mi nezdalo nízke hodnotenie knihy, no neviem, či sa mám obávať, alebo sa tešiť.
    A zase s tými "prekliatymi" druhými časťami nemôžem tak úplne súhlasiť. Pretože nie každé pokračovanie je zlé. Ja som mala dokonca pri niektorých príbehoch pocit, že dvojka je oveľa lepšia. Napríklad pri takom TID určite. :D Ale tak Táto autorka má asi na pokračovania smolu. Pri sérií Pád som sa zasekla v druhej časti. Dúfam, že teraz to nedopadne rovnako.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. máš pravdu, že nie každé, ale väčšina s ktorými som sa v trilógiách stretol, na tom bola horšie než predošlý diel. :) Som zvedavý, čo prinesie záver série, avšak myslím, že pokým vyjde v origináli a potom na Slovensku, tak aj zabudneme, že nejaká Atlantída dakedy existovala.

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...