Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa vyliečiť zlomené srdce? | Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu (Agnes Martin-Lugand)

Viete si predstaviť, že by ste stratili niekoho veľmi blízkeho? Človeka, s ktorým ste zdieľali jednu izbu a ktorého ste nadovšetko milovali? Niekoho, kto tu bol vždy pre vás a dnes je preč. Dá sa teda vyliečiť zlomené srdce? Túto otázku si pravdepodobne položí každý, kto sa začíta do vynikajúcej knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu, ktorej autorkou je Agnes Martin-Lugand

Autorka niekoľko rokov pracovala ako klinická psychologička, avšak potom sa začala venovať písaniu románov. Síce bolo spomínané dielo jej internetovým debutom, medzi blogermi zaznamenalo množstvo úspechov. Netrvalo teda dlho a príbeh Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vyšiel v renomovanom francúzskom vydavateľstve Michel Lafon. Ako tvrdia literárni kritici, autorka už vo svojom prvom románe veľmi citlivo analyzuje poryvy ľudskej duše a dokonale sprostredkúva intenzívny zážitok hlavných postáv. Román Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vyjde už 17.augusta v slovenskom preklade. O jeho publikovanie sa postará vydavateľstvo Motto

Agnes Martin-Lugand vás zavedie do drsného, no čarokrásneho Írska, kde sa odohráva príbeh prirovnávaný k obľúbenému filmu Pod toskánskym nebom. ŠŤASTNÍ ĽUDIA ČÍTAJÚ A PIJÚ KÁVU. Tak sa volala útulná literárna kaviarnička, ktorú vlastnila mladá Parížanka Diane. Žila si svoj šťastný život, kým jej tragédia nevzala nielen tých najbližších, ale aj zmysel života. Zúfalá Diane sa na celé mesiace uzavrela pred svetom. Napokon sa rozhodla splniť sen svojho muža a odísť do Írska. Do jej pochmúrneho života vstúpi záhadný fotograf Edward, a čudné veci, čo sa okolo neho dejú, konečne donútia Diane konať... Viac sa však dozviete v samotnej knihe.

Tá - ako som spomínal - vyjde o viac než dva týždne. S príbehom som trávil uplynulý deň - a už čoskoro sa môžete tešiť na recenziu. Kto z vás si plánuje daný román prečítať? :-)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Naučte sa rozoznať klamára | recenzia knihy Ako prekuknúť druhých ľudí (Joe Navarro)

Predstavte si, že sedíte uprostred kaviarne. Muž dva stoly pred vami je na pracovnom stretnutí a často sa pozerá do zeme . Takisto nervózne klopká nohou o stoličku. Žena pri stole oproti má ruky vbok, zachováva si odmeraný postoj, avšak z jej tváre stekajú kvapky potu. To je len stotina neverbálnych prejavov , s ktorými sa každodenne stretávame. Nie každý ale rozumie ich pravému významu . Keď som sa dozvedel, že vo vydavateľstve Grada nedávno vyšla v slovenčine príručka, ako "prekuknúť druhých ľudí", neváhal som nad jej prečítaním. Autorom knihy je uznávaný Joe Navarro , ktorý niekoľko rokov pracoval pre FBI. Ako tvrdí vo svojej príručke, väčšina ľudí sa celý život díva, ale v skutočnosti nevidí . Mnohé neverbálne prejavy totiž nie sú úplne jasné a laik by si ich mohol vyjadriť len veľmi nepresne alebo skreslene .  Práve jeho kniha má bežným smrteľníkom pomôcť rozoznať jednotlivé neverbálne prejavy. Nesnaží sa označiť niekoho za klamára. Ako Navarro tvrdí, schopnosť roz...

Povinné čítanie na školách alebo Toto nikdy neprečítam!

Poznáte to, keď vám učiteľka na slovenčine naváľa tony kníh, ktoré musíte prečítať ako povinné čítanie. Teda... ak sa mám priznať, v posledných rokoch to veru tony neboli. Mladí jednoducho nečítajú, a preto je zbytočné dávať im desiatky povinnej literatúry. Niektorí slovenčinári to pochopili, iní nehodlajú ustúpiť. No kde bude tá pravá príčina, prečo naši rovesníci nečítajú?  Keď si zaspomínam na hodiny literatúry v deviatom ročníku základnej školy, vždy sa mi na tvári vyčarí úsmev. Články, ktoré sme mali predpísané v učebniciach, totižto na smiech boli. Ešte si živo spomínam na banánové rybičky, ktoré urputne hľadajú dierky alebo faraónove guľky, vďaka ktorým sme mali na hodinách o zábavu postarané. Toľko dvozmyselných narážok sa len tak ľahko nevidí. No, samozrejme, čakali nás aj vážne články. Spoznali sme Adelu Ostroluckú a jar jej života a ešte pár jej historických rovesníkov. Narovinu, mával som problém so "vžitím sa" do prebiehajúceho príbehu, a tak môj pohľad v...