Preskočiť na hlavný obsah

Dá sa vyliečiť zlomené srdce? | Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu (Agnes Martin-Lugand)

Viete si predstaviť, že by ste stratili niekoho veľmi blízkeho? Človeka, s ktorým ste zdieľali jednu izbu a ktorého ste nadovšetko milovali? Niekoho, kto tu bol vždy pre vás a dnes je preč. Dá sa teda vyliečiť zlomené srdce? Túto otázku si pravdepodobne položí každý, kto sa začíta do vynikajúcej knihy Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu, ktorej autorkou je Agnes Martin-Lugand

Autorka niekoľko rokov pracovala ako klinická psychologička, avšak potom sa začala venovať písaniu románov. Síce bolo spomínané dielo jej internetovým debutom, medzi blogermi zaznamenalo množstvo úspechov. Netrvalo teda dlho a príbeh Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vyšiel v renomovanom francúzskom vydavateľstve Michel Lafon. Ako tvrdia literárni kritici, autorka už vo svojom prvom románe veľmi citlivo analyzuje poryvy ľudskej duše a dokonale sprostredkúva intenzívny zážitok hlavných postáv. Román Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vyjde už 17.augusta v slovenskom preklade. O jeho publikovanie sa postará vydavateľstvo Motto

Agnes Martin-Lugand vás zavedie do drsného, no čarokrásneho Írska, kde sa odohráva príbeh prirovnávaný k obľúbenému filmu Pod toskánskym nebom. ŠŤASTNÍ ĽUDIA ČÍTAJÚ A PIJÚ KÁVU. Tak sa volala útulná literárna kaviarnička, ktorú vlastnila mladá Parížanka Diane. Žila si svoj šťastný život, kým jej tragédia nevzala nielen tých najbližších, ale aj zmysel života. Zúfalá Diane sa na celé mesiace uzavrela pred svetom. Napokon sa rozhodla splniť sen svojho muža a odísť do Írska. Do jej pochmúrneho života vstúpi záhadný fotograf Edward, a čudné veci, čo sa okolo neho dejú, konečne donútia Diane konať... Viac sa však dozviete v samotnej knihe.

Tá - ako som spomínal - vyjde o viac než dva týždne. S príbehom som trávil uplynulý deň - a už čoskoro sa môžete tešiť na recenziu. Kto z vás si plánuje daný román prečítať? :-)

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...