Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov, z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše. 

Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová, keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca. Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo množstvo príbehov, ba samotných kníh, v ktorých nájdete viacerých rozprávačov. Niektorí túto taktiku autorov a vydavateľstiev považujú iba za marketingový ťah s cieľom vyťažiť z myšlienky príbehu čo najviac a zároveň zarobiť maximum. Ale povedzme si na rovinu: nekúpili by ste si ďalšiu časť vašej obľúbenej série, ktorá síce prináša ten istý príbeh, ale jej rozprávačom je vedľajšia postava? Ja určite áno. 

Hoci nájdeme v kníhkupectve striedanie rozprávačov v každej tretej-štvrtej knihe zo žánru young-adult, dodnes ma neomrzelo. Osobne si myslím, že ak je spisovateľ dostatočne skúsený, práve striedanie rozprávačov sa postará o nezabudnuteľný zážitok z čítania. U slabších autorov naopak spozorujete, že okrem koncovky povedal/povedala sa dané kapitoly ničím nelíšia - a hlavné postavy sú navlas rovnaké. Našťastie sa mi to pri čítaní nestáva tak často a väčšinou druhý uhol pohľadu môj dojem z knihy len zlepší. 

Čo sa týka prípadu, kedy vyjde ten istý príbeh v dvoch pohľadoch, sa môj názor trochu líši. Keďže som len nedávno čítal Nádhernú svadbu od Jamie McGuireovej, nedá mi nespomenúť Krásnu katastrofu a Chodiacu katastrofu. Síce sa dokázala autorka do Travisa prevteliť dôveryhodne (a verte mi, to musí byť pre ženu poriadna makačka!), s odstupom času musím povedať, že bol tento krok zbytočný. Príbehu by možno viac prospelo, keby bol vyrozprávaný striedavo z pohľadov Abby a Travisa, pričom samostatne nemusela byť vydaná ani sto stranová Nádherná svadba. Z troch kníh teda mohla byť jedna, maximálne dve. 

Na druhej strane, chápem autorov, ktorí sa nechcú vzdať svojich príbehov - najmä ak si ku nim vytvoria citovú väzbu a fanúšikovia prahnú po ďalších a ďalších pokračovaniach. Dostať nápad a rozpracovať ho do podoby, ktorá zaujme masy čitateľov, nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Preto nechcem súdiť ani jedného z nich - lebo viem, že ja by som niečo také nikdy nedokázal. Tak či onak, vždy sa treba riadiť zásadou V tom najlepšom treba prestať, a nikdy to s počtom dielov série netreba preháňať. 

Čo si myslíte o knihách s viacerými pohľadmi vy? Podporujete ich alebo sa takýmto sériám radšej vyhýbate? Teším sa na vaše komentáre! :-)