Preskočiť na hlavný obsah

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov, z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše. 

Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová, keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca. Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo množstvo príbehov, ba samotných kníh, v ktorých nájdete viacerých rozprávačov. Niektorí túto taktiku autorov a vydavateľstiev považujú iba za marketingový ťah s cieľom vyťažiť z myšlienky príbehu čo najviac a zároveň zarobiť maximum. Ale povedzme si na rovinu: nekúpili by ste si ďalšiu časť vašej obľúbenej série, ktorá síce prináša ten istý príbeh, ale jej rozprávačom je vedľajšia postava? Ja určite áno. 
Hoci nájdeme v kníhkupectve striedanie rozprávačov v každej tretej-štvrtej knihe zo žánru young-adult, dodnes ma neomrzelo. Osobne si myslím, že ak je spisovateľ dostatočne skúsený, práve striedanie rozprávačov sa postará o nezabudnuteľný zážitok z čítania. U slabších autorov naopak spozorujete, že okrem koncovky povedal/povedala sa dané kapitoly ničím nelíšia - a hlavné postavy sú navlas rovnaké. Našťastie sa mi to pri čítaní nestáva tak často a väčšinou druhý uhol pohľadu môj dojem z knihy len zlepší. 

Čo sa týka prípadu, kedy vyjde ten istý príbeh v dvoch pohľadoch, sa môj názor trochu líši. Keďže som len nedávno čítal Nádhernú svadbu od Jamie McGuireovej, nedá mi nespomenúť Krásnu katastrofu a Chodiacu katastrofu. Síce sa dokázala autorka do Travisa prevteliť dôveryhodne (a verte mi, to musí byť pre ženu poriadna makačka!), s odstupom času musím povedať, že bol tento krok zbytočný. Príbehu by možno viac prospelo, keby bol vyrozprávaný striedavo z pohľadov Abby a Travisa, pričom samostatne nemusela byť vydaná ani sto stranová Nádherná svadba. Z troch kníh teda mohla byť jedna, maximálne dve. 
Na druhej strane, chápem autorov, ktorí sa nechcú vzdať svojich príbehov - najmä ak si ku nim vytvoria citovú väzbu a fanúšikovia prahnú po ďalších a ďalších pokračovaniach. Dostať nápad a rozpracovať ho do podoby, ktorá zaujme masy čitateľov, nie je také jednoduché ako by sa mohlo zdať. Preto nechcem súdiť ani jedného z nich - lebo viem, že ja by som niečo také nikdy nedokázal. Tak či onak, vždy sa treba riadiť zásadou V tom najlepšom treba prestať, a nikdy to s počtom dielov série netreba preháňať. 

Čo si myslíte o knihách s viacerými pohľadmi vy? Podporujete ich alebo sa takýmto sériám radšej vyhýbate? Teším sa na vaše komentáre! :-)

Komentáre

  1. Mňa také série veľmi neberú. Od Jamie som prečítala len Krásnu katastrofu, ostatné knihy mi prídu zbytočné. Čo sa mi ale páči je striedanie pohľadov v jednej knihe ako napríklad Experiment (Divergencia). Čítanie tejto knihy som si vážne užila :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Podľa mňa to zas Experimentu trochu uškodilo, Tobiasa som si predstavoval trochu inak. Ale všetko má svoje pre a proti. :)

      Odstrániť
  2. Nemám ráda střídání pohledů v rámci série - ale pokud se pohledy střídají v jedné knize, každá kapitola je z pohledu někoho jiného, tak to mám vcelku ráda - pokud je to vhodné a pokud to autor umí, tedy že jednu věc postupně nevidí tři osoby a až pak se někam posune děj. Třeba střídání pohledů v Písni ledu a ohně se mi líbí moc. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ja nemám na striedanie pohľadov až tak optimistický pohľad no viem, že keď to autor vie, vedela by som prečítať aj celú, dlhú sériu prerozprávanú z opačného pohľadu. Väčšinou sa však, hlavne v contemporary YA, stretneme s bad boyom, ktorý len vďaka týmto svojim pohľadom nevyzerá ako úplný kretén len úplne nepochopené chudiatko ... veď viete čo myslím.

    Väčšinou sa však takýmto pohľadom vyhýbam (dokonca som nečítala Štyri a to sa mi Free Four veľmi páčilo). Tých dobrých striedačiek je totiž pomenej.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Skvelý nápad na článok :)

    No u mňa to je také všelijaké. Na jednej strane sa mi to pri niektorých knihách naozaj páči. Ide o tie knihy, kde je potrebné, aby sme videli oba pohľady, inak by sme nepochopili príbeh alebo sú proste hrdinovia odlúčení. Ak hovorím zase o NA, tak je takéto delenie pohľadov snáď ešte viac populárne než v YA, keďže takto je písaná už pomaly každá kniha. Pri sériách od Christiny Lauren je to skvelé a fakt sa mi to páči.
    Ale na druhej strane niekedy to autori/ky proste len pokazia, keďže sa snažia urobiť nejakého bad-boya, ktorý má kopu tajomstiev a drbnú tam jeho pohľad. Potom už tam žiadne tajomno nie je. Alebo keď autor/ka píše knihu alebo sériu a niekedy na konci sa rozhodne tam hodiť ďalší pohľad. Nikdy som nechápala k čomu to je dobré. Už keď je to celé písané z 1 pohľadu, načo tam treba teraz napísať ďalší. Takto ma to hrozne štvalo napríklad v Experimente, kde sa mi absolútne nepáčilo, čo Veronica Roth napísala. Tobiasa akurát tak zoženštila. A práve takéto zbytočné druhé pohľady mi aj neskutočne lezú na nervy, lebo chcem čítať len to, čo sa deje v jednej hlave a pre to sa musím najprv prelúskať cez niečo, čo ma nezaujíma.

    A čo sa týka tých potom vydaných kníh z opačného pohľadu, to je už podľa mňa len marketingový ťah. Teda ak autor/ka píše knihu z opačného pohľadu, ale obohatí príbeh niečím, čo sa stalo pred pôvodnými udalosťami alebo po nich, tak ako v pohode (napríklad Štyri), ale ak to je úplne presný opis toho istého, príde mi to byť strašne zbytočné (Chodiaca Katastrofa).

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo sa týka NA, tam ma rozhodne zaujalo striedanie v knihe Radšej nikdy :) Tú som si fakt užil.
      Máš pravdu, niekedy to vadí aj mne - prelúskať sa cez to, čo ma nebaví: napr. keď je v knihe viacero dejových línií a tie ostatné zbytočne zdržujú hlavnú. Na to by si mali dávať autori pozor a knihu zbytočne nenaťahovať :)

      Odstrániť
  5. Rovnaký príbeh prerozprávaný z iného pohľadu nemusím. Také knihy nevyhľadávam a ani nekupujem. Ako napr. Beznádejná. Kniha sa mi fakt páčila, ale Stratenú nádej z Holderovho pohľadu už určite čítať nebudem. Striedanie pohľadov je už niečo úplne iné. To mám rada. Samozrejme, ak je to dobre spracované. Niekedy je to fajn, inokedy na škodu. V Experimente to Tobiasovi vôbec neprospelo.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Mne sa napr. Beznádejná z Holderovho pohľadu páčia. Asi je to len vecou vkusu. :D

      Odstrániť
  6. Co se týče samotného střídání pohledů přímo v knížce, mám pocit, že jsem se ještě nesetkala s knížkou, kde by mi to vyloženě vadilo. Občas je to příjemné zpestření, občas je to tak trochu navíc. Ale dá se to přežít. Co ale vyloženě nemůžu překousnout je to, když autor/ka vydá knihu znovu, akorát z druhého pohledu. Ještě se mi nestalo, abych četla takovýhle "druhý" díl, kde bych se dozvěděla něco navíc, nebo prostě cokoliv, co by mě donutilo si myslet, že čtení takové knihy nebyla jen ztráta času. No... co už :D I chybami se člověk učí. A číst pořád jenom dobré knížky by po chvilce byla nuda taky :D

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Nekúpili by ste si ďalšiu časť vašej obľúbenej série, ktorá síce prináša ten istý príbeh, ale jej rozprávačom je vedľajšia postava? - Moja odpoveď je nie. Nikdy ma to nebavilo a tiež som v tom videla iba pokus autora a vydavateľa vyťažiť z knihy viac. Pretože ak by jej naozaj šlo o tom, aby mal čitateľ trošku náhľad aj do mysle inej postavy, pohla pokojne hodiť na net poviedku a neprepísať celý a ten istý príbeh z pohľadu inej postavy. Mne sa to zdá ako zbytočné mrhanie času, keďže príbeh, ktorý nám chcel autor ponúknuť, nám už dal.

    Aha, teraz mi došlo, že som na otázku asi neodpovedala správne, ale to je jedno. Ja nemám rada tie dnešné trendy pri NA knihách, kde prvú časť rozpráva jeden pár a ďalšiu zase iný pár, kamoši predošlého páru. Bavilo ma Pushing the limits, ale keď som sa pustila do dvojky, kde už boli iné hlavné postavy, do toho som sa vôbec nevedela začítať. Preto pri podobných sériach čítam len prvý diel a na ďalšie kašlem. :D
    Inak super článok :)

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže