RECENZIA: Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu (Agnes Martin-Lugand)

Dá sa vyliečiť zlomené srdce? Autorka bestsellera Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu vás zavedie do drsného, no čarokrásneho Írska, kde sa odohráva príbeh prirovnávaný k obľúbenému filmu Pod toskánskym nebom. Čo si o tejto knihe myslím ja? 

Keď človek stratí svojich najbližších, dozaista to ovplyvní jeho život. V hlave si prehráva všetky spomienky a je jasné, že to už nikdy nebude také, ako predtým. Mladá Parížanka Diane si žila svoj šťastný život, vlastnila literárnu kaviareň, avšak tragédia jej vzala tých najbližších - a takisto aj zmysel života. Zúfalá žena sa uzavrie pred svetom a celé mesiace nie je schopná vrátiť všetko do starých koľají. Napokon odíde do Írska a do cesty jej vstúpi fotograf Edward. Pomôže Diane konečne nájsť stratený zmysel života?

"Čoho sa bojíš?"

"Všetkého."

"So mnou sa nemusíš báť ničoho."

Keď sa rozhliadnete po kníhkupectve, na poličkách zbadáte veľký  počet hrubých kníh, ktoré disponujú množstvom stránok s malými písmenkami. Akoby sa autori pretekali v tom, kto z nich napíše rozsiahlejší román. Tých "útlejších" naopak medzi nimi nenájdete veľmi veľa. Avšak umením nie je napísať osemsto strán plných hluchých miest. Umením je vytvoriť výstižný príbeh, ktorý zachytí všetko podstatné na malom množstve stránok. A presne takým dielom je kniha Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu, ktorá pozostáva z dvestovky strán. Aj napriek tomu však autorka dokázala vyťažiť z nápadu čo najviac a najmä vďaka emóciám, ktoré do príbehu vložila, vám poskytne čítanie spomínanej knihy nezabudnuteľný zážitok.

Väčšina kníh, ktoré som doposiaľ čítal, pochádzali z pera amerických autorov. Šťastných ľudí má ale na svedomí francúzska spisovateľka - a už na prvých stranách budete mať možnosť zbadať rozdiel v jej štylistike. Kniha je písaná pomerne netradičným štýlom a pravdepodobne každého zarazí otvorený koniec, ktorý si autorka pripravila pre svojich čitateľov. Množstvo udalostí v knihe si čitateľ musí vysvetliť sám. Neraz teda počas čítania zapojíte vlastnú predstavivosť. Ďalšou kapitolou je vykreslenie hlavných postáv, ktoré sa autorke naozaj podarilo. Dodala im určitú hĺbku a uveriteľnosť. Na druhej strane sa však vyhla siahodlhým opisom, ktoré by príbeh spomaľovali. 

Veľmi sa mi páčilo, že tento príbeh nebol predvídateľný a autorka ma neraz nútila čítať medzi riadkami. Kniha sa ale aj napriek tomu čítala veľmi dobre a rýchlo - a preto sa vám možno stane, že sa na jej koniec prelistujete v priebehu jedného či dvoch popoludní. Urobiť tak budete môcť už od 17. augusta, kedy sa dielo Šťastní ľudia čítajú a pijú kávu dostane do slovenských kníhkupectiev. Prečítať by si ho mal každý, kto má záujem o netradičný príbeh plný emócií a atmosféry Írska. Oddychových kníh predsa nikdy nie je dosť! Prajem pekné čítanie! :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku veľmi pekne ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.