Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nevypovedané (Abbie Rushtonová)

Keby sme sa s odstupom času pozreli na zážitky, ktoré sme prežili, zistili by sme, že sa v našom živote pravidelne striedali príjemné, ale aj menej príjemné udalosti. Niektoré na každom z nás zanechali stopy a podpísali sa pod to, kým v tejto chvíli sme. Megan zažila niečo hrôzostrašné a následkom toho dnes nerozpráva. Bojí sa, že by sa o jej tajomstve dozvedel okolitý svet, a tak ho drží hlboko vo svojom vnútri. Keď ale do školy nastúpi nová spolužiačka Jasmine, Megan v sebe nájde opäť chuť žiť. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

Niektoré knihy vnímam dávno pred ich vydaním. V kalendári mi svieti dátum ich publikovania a vždy sa tohto dňa neviem dočkať. V poslednom čase sa mi však viackrát stalo, že som sa na knihu tešil až príliš a nakoniec som ostal sklamaný. Nevypovedané do tejto kategórie našťastie nepatrí. Preklad knihy som veľmi neregistroval a román mi neskôr padol do oka vďaka netradičnej obálke. 

"Akoby som chcela riskovať, že pravda vyjde najavo. Nie. Budem mlčať. Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek." 

Musím povedať, že ma Abbie Rushtonová veľmi príjemne prekvapila. Zatiaľ čo na prvých stranách vyzeralo Nevypovedané ako úplne obyčajná kniha (a ja som sa potešil, že som zbytočne neočakával niečo výnimočné), o pár kapitol ďalej sa môj pohľad na tento román diametrálne zmenil. Podarilo sa mi vžiť do postavy Megan a čítanie ma začalo baviť. Autorka hlavnú hrdinku vykreslila realisticky a hoci nepoužila veľké množstvo opisov, obľúbil som si ju. Prial som si, aby znovu začala rozprávať, no zároveň som vedel, že by sa mohlo všetko pokaziť. Svojím spôsobom som od polovice knihy s Megan prežíval každý jeden moment... 

Páčilo sa mi, že ma Rushtonová držala až do poslednej chvíle v napätí a dej sa neustále stupňoval. Nehovoriac o závere, ktorý mi doslova vyrazil dych. Nevypovedané je jednou z tých kníh, ktoré túžite, no zároveň nechcete dočítať... Autorke sa totiž podarilo vykresliť dokonalú atmosféru a hoci nepôsobila na city čitateľa, v určitých momentoch vás dokázala rozplakať či vyvolať vo vás smutnú náladu. Pravdupovediac, ostal som šokovaný (v dobrom slova zmysle), pretože som na začiatku vôbec nečakal, že sa niečo podobné z knihy vykľuje. 

"Strácam sa. Už to nevydržím. Nič mi nezostalo, len smútok, žiaľ, muky, hnev, strach."

Čo dodať na záver? Kniha Nevydané disponuje všetkým, čo má mať vydarená young adult kniha. Netvrdím, že bol tento príbeh bezchybný, ale veľmi príjemne ma prekvapil. Tí, ktorí po knihe siahnu, sa môžu tešiť na dramatický príbeh s poriadnou dávkou napätia a štipkou mystiky. Oceňujem najmä originalitu nápadu a spôsob, akým bolo dielo napísané. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goo...

RECENZIA: Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Cole)

Mnohí ľudia tvrdia, že romantické knihy sú určené len dievčatám v puberte a ženám, ktoré v nich hľadajú útechu po namáhavom dni strávenom v práci. Tvrdia, že takéto knihy prinášajú iba plytký príbeh , ktorý neprichádza s ničím novým. Keď som na internete prvýkrát zahliadol Tisíc chlapčenských bozkov , považoval som túto knihu za obyčajný román pre mladých dospelých, ktorý bude dozaista kópiou desiatok podobných kníh, ktoré za posledné roky vyšli. V tej chvíli som netušil, ako veľmi sa mýlim. Tisíc chlapčenských bozkov totiž v žiadnom prípade nie je kniha iba pre dievčatá v puberte a už vôbec neprináša plytký príbeh, ktorý sa vyskytuje v každom druhom románe v kníhkupectve. Hoci autorka hovorí o láske dvoch mladých ľudí , vo svojom diele sa zamýšľa nad krátkosťou ľudského života a nad tým, aké dôležité je užívať si každý jeden moment . Nikdy neviete, čo vám jedného dňa skríži cestu . Ktoré rozhodnutie váš život od základov zmení. Niektoré veci jednoducho ovplyvniť nemôžeme a práve n...