Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Nevypovedané (Abbie Rushtonová)

Keby sme sa s odstupom času pozreli na zážitky, ktoré sme prežili, zistili by sme, že sa v našom živote pravidelne striedali príjemné, ale aj menej príjemné udalosti. Niektoré na každom z nás zanechali stopy a podpísali sa pod to, kým v tejto chvíli sme. Megan zažila niečo hrôzostrašné a následkom toho dnes nerozpráva. Bojí sa, že by sa o jej tajomstve dozvedel okolitý svet, a tak ho drží hlboko vo svojom vnútri. Keď ale do školy nastúpi nová spolužiačka Jasmine, Megan v sebe nájde opäť chuť žiť. Rada by zasa rozprávala a zdá sa, že Jasmine je ten správny dôvod, prečo začať. No čo ak nájde svoj hlas a zároveň stratí všetko ostatné?

Niektoré knihy vnímam dávno pred ich vydaním. V kalendári mi svieti dátum ich publikovania a vždy sa tohto dňa neviem dočkať. V poslednom čase sa mi však viackrát stalo, že som sa na knihu tešil až príliš a nakoniec som ostal sklamaný. Nevypovedané do tejto kategórie našťastie nepatrí. Preklad knihy som veľmi neregistroval a román mi neskôr padol do oka vďaka netradičnej obálke. 

"Akoby som chcela riskovať, že pravda vyjde najavo. Nie. Budem mlčať. Nikto lepšie neuchová tajomstvo než nemý človek." 

Musím povedať, že ma Abbie Rushtonová veľmi príjemne prekvapila. Zatiaľ čo na prvých stranách vyzeralo Nevypovedané ako úplne obyčajná kniha (a ja som sa potešil, že som zbytočne neočakával niečo výnimočné), o pár kapitol ďalej sa môj pohľad na tento román diametrálne zmenil. Podarilo sa mi vžiť do postavy Megan a čítanie ma začalo baviť. Autorka hlavnú hrdinku vykreslila realisticky a hoci nepoužila veľké množstvo opisov, obľúbil som si ju. Prial som si, aby znovu začala rozprávať, no zároveň som vedel, že by sa mohlo všetko pokaziť. Svojím spôsobom som od polovice knihy s Megan prežíval každý jeden moment... 

Páčilo sa mi, že ma Rushtonová držala až do poslednej chvíle v napätí a dej sa neustále stupňoval. Nehovoriac o závere, ktorý mi doslova vyrazil dych. Nevypovedané je jednou z tých kníh, ktoré túžite, no zároveň nechcete dočítať... Autorke sa totiž podarilo vykresliť dokonalú atmosféru a hoci nepôsobila na city čitateľa, v určitých momentoch vás dokázala rozplakať či vyvolať vo vás smutnú náladu. Pravdupovediac, ostal som šokovaný (v dobrom slova zmysle), pretože som na začiatku vôbec nečakal, že sa niečo podobné z knihy vykľuje. 

"Strácam sa. Už to nevydržím. Nič mi nezostalo, len smútok, žiaľ, muky, hnev, strach."

Čo dodať na záver? Kniha Nevydané disponuje všetkým, čo má mať vydarená young adult kniha. Netvrdím, že bol tento príbeh bezchybný, ale veľmi príjemne ma prekvapil. Tí, ktorí po knihe siahnu, sa môžu tešiť na dramatický príbeh s poriadnou dávkou napätia a štipkou mystiky. Oceňujem najmä originalitu nápadu a spôsob, akým bolo dielo napísané. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. Knihu si môžete objednať napríklad na tejto adrese

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...