Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Skok do neznáma (J. A. Redmerská)

J. A. Redmerská je jednou z obľúbených autoriek literatúry pre dospievajúcich čitateľov. Vo svete, a rovnako aj na Slovensku, sa najviac preslávila knižnou dilógiou Radšej nikdy. Pred pár dňami vyšla v preklade jej ďalšia kniha Skok do neznáma. Podarí sa americkej autorke získať si opäť srdcia svojich čitateľov? 

Veľmi dobre si spomínam na obdobie spred dvoch rokov, kedy som čítal knihu Radšej nikdy, od ktorej som sa nemohol odtrhnúť. Obdivoval som jazyk, ktorý autorka zvolila pri písaní tejto knihy. Takisto to bola originálna zápletka, ktorú nezdržiavali žiadne hluché miesta. Práve naopak, v knihe sa neustále niečo dialo a mala jednoducho niečo do seba. Práve preto sa hlboko vryla do mojej pamäte. Podobné pocity vo mne vyvolalo aj pokračovanie s názvom Radšej vždy. J. A. Redmerská sa veľmi rýchlo zaradila medzi mojich obľúbených autorov, a preto som neváhal ani sekundu a siahol aj po jej novej knihe. Musím povedať, že aj napriek tomu, že je Skok do neznáma úplne iný než predošlé dve knihy, autorka opäť splnila moje očakávania.

"... nohy ma k nemu niesli čoraz rýchlejšie, až mi svaly spaľovala 
intenzívna bolesť. Nedokázala som však spomaliť. Pohltilo ma 
odhodlanie zistiť, čo ma čaká, keď roztrhnem cieľovú pásku." 

Hlavnou postavou románu je Sienna Murphyová, ktorá má usporiadaný život a všetky jej plány jej doteraz vychádzali.  Hneď po promócii si našla prestížne zamestnanie a všetko šlo ako po masle až do momentu, kedy sa ocitla na pláži havajského Oahu a stretla surfera Luka Everetta. Vďaka Lukovmu bezstarostnému šarmu sa spontánne rozhodne na všetko zabudnúť a predĺžiť si pobyt na Havaji ešte o dva týždne. Luke však žije rýchlo a divoko a po stretnutí so Siennou je presvedčený, že trocha neviazanej zábavy je práve to, čo jej chýba. Lenže keď medzi nimi namiesto zábavy prevládne vášeň, už nemôže poprieť, že cíti oveľa viac. Oplatí sa im však zariskovať a skočiť do neznáma?

Za jednu z najväčších predností tejto autorky považujem vykreslenie postáv. Aj tentokrát som sa do nich dokázal vžiť a vôbec mi neprekážalo ich správanie (ako to býva pri iných knihách). Hoci by som niekedy reagoval inak ako oni, chápal som každé ich rozhodnutie. Ďalším pozitívom bola atmosféra celej knihy. Mysľou som sa neraz presunul na pláže horúceho Havaja – aj keď na Slovensku práve pršalo. Treba však povedať, že na rozdiel od predošlých kníh autorka tentokrát do príbehu zakomponovala viacero dejových línií (zatiaľ čo Radšej vždy bolo o niečo jednoduchšie). To však neznamená, že by bol príbeh komplikovaný a zložitý na pochopenie. Okrem iného vo mne autorka vyvolala množstvo emócií a neraz ma prinútila rozmýšľať. Popri hlavnej zápletke autorka totiž rieši aj viaceré problémy mladých ľudí – od vernosti priateľov, budovania osobných cieľov až po potrebu rozhodovať sa a takisto sa aj určitých vecí vzdať.

"Kráčal po bielom piesku k oceánu a preč z môjho života. A keď
 sa pominul, akoby som sa prebudila zo sna, a bolestivo 
ma udrel návrat do reálneho sveta." 

Keby som mal povedať, čo ma na románe Skok do neznáma zaujalo najviac, pravdepodobne by to bolo spojenie horúcej pláže a zaujímavej zápletky. Na autorke oceňujem najmä to, že postavy prepracovala do hĺbky a každou stranou sa dozvedáme viac o ich minulosti, ktorá má častokrát dopad aj na prítomnosť a budúcnosť. Kniha navyše disponuje viacerými peknými myšlienkami, a preto je vhodnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú oddychové čítanie na leto, ale takisto aj pre tých, ktorí po nej siahnu neskôr a budú si chcieť pripomenúť slnečné dni horúceho leta. Autorka splnila moje očakávania a knihu preto odporúčam aj vám. Prajem pekné čítanie! :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nál...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...