Preskočiť na hlavný obsah

Žiarlivosť nemá vôňu, farbu ani zvuk – má však príbeh | recenzia knihy Žiarlivec a iné príbehy (Jo Nesbo)

Jo Nesbo v zbierke poviedok dokazuje, že je ozajstným majstrom mysterióznych príbehov plných napätia a nepredvídaných zvratov. Na stránkach knihy sa stretávajú dôvtipné mysle s pomstychtivými srdcami, nenásytnosť s láskou bez škrupúľ, aby spolu vytvorili mozaiku, ktorá poteší všetkých priaznivcov temných a strhujúcich poviedok.


Vyšetrovateľ sa vďaka trpkej životnej skúsenosti stáva expertom na zločiny spáchané zo žiarlivosti. Podarí sa mu vystopovať muža podozrivého z vraždy svojho dvojčaťa? O tisíce kilometrov ďalej nájde taxikár náušnicu svojej manželky v šéfovom aute. Ako sa tam dostala? V lietadle vysoko nad oblakmi sedí žena, ktorá sa rozhodla skončiť život pre manželovu neveru. Môžu jej nečakané city k tajomnému spolucestujúcemu zvrátiť vývoj udalostí? Zdanlivo jednoduché otázky prinášajú prekvapivé odpovede.

Nórskeho spisovateľa Jo Nesba pravdepodobne netreba špeciálne predstavovať. Za severské krimi získal viaceré literárne ocenenia a jeho knihy vyšli v päťdesiatich jazykoch. Zaraďuje sa preto k najprekladanejším autorom súčasnosti. V slovenčine si čitatelia mohli prečítať jeho romány Snehuliak, Smäd, Krv na snehu, Polnočné slnko či mnohé ďalšie. Najnovšia zbierka poviedok Žiarlivec a iné príbehy sa okamžite zaradila k najpredávanejším titulom tejto jesene.

„Naša žiarlivosť maže rozdiel medzi tebou a mnou, naše správanie sa začína podobať naprieč triedami, pohlavím, náboženstvom, vzdelaním, IQ, kultúrou či výchovou... Všetci sme živí umierajúci, túlame sa ulicami poháňaní jedinou túžbou: zaplniť veľkú čiernu dieru v sebe.“

Mohlo by sa zdať, že napísať poviedku je oveľa jednoduchšie než vytvoriť celý román, ktorý pozostáva zo stoviek strán, prepletenej dejovej línie a komplikovaných vzťahov medzi postavami. Dovolím si však tvrdiť, že vymyslieť poviedku, ktorá je koncízna a informačne a dejovo nasýtená zároveň, môže byť rovnako náročné – ak nie ešte ťažšie. Vezmite si také haiku, ktoré tvorí sedemnásť slabík, ani o jednu viac. Aj napriek svojmu rozsahu vo vás ale dokáže vyvolať instantnú emóciu. Rovnako je to s poviedkami, ak sú napísané kvalitne. Každé slovo sa ráta, najmä ak je ich počet limitovaný. Pretože Jo Nesba považujú milióny čitateľov za majstra príbehov, bol som veľmi zvedavý, ako sa tejto náročnej úlohy zhostil. Musím povedať, že sa mu to podarilo veľmi dobre.

Zbierka obsahuje sedem poviedok a aj napriek tomu, že sa každá venuje niečomu inému a približuje inú skupinu postáv, všetky príbehy spája žiarlivosť.  dokáže značne ovplyvniť ľudské správanie, ak vôbec môžeme človeka pod jej vplyvom označiť človekom. Poviedky sa tiež odlišujú svojím rozsahom – zatiaľ čo najkratšia má iba sedem strán, druhá v poradí, tematicky nazvaná Žiarlivec, ich má viac ako sto. Spolu vytvárajú jednoliaty celok ako stvorený pre ľudí, ktorí nevydržia príliš dlho pri jednej knihe. 

„Žiarlivosť nemá vôňu, farbu ani zvuk. Má však príbeh.“

Pýtate sa, ktorá poviedka sa mi páčila najviac? Hoci mala každá z nich niečo do seba, najviac som si užil čítanie tej prvej, odohrávajúcej sa na palube lietadla. Bola totiž príkladom toho, ako sa autor môže aj na maličkom priestore zahrávať so svojím čitateľom. Bez toho, aby o niečom vôbec tušil. Treba ale povedať, že to nie je iba žiarlivosť, ktorej autor venuje priestor. Zameriava sa tiež na vykreslenie rozličných tradícií, kultúr a dôraz kladie aj na poukázanie na spoločenské problémy. 

Ak ste veľkým fanúšikom Jo Nesba a už sa neviete dočkať jeho ďalšej knihy, mali by ste byť pripravený na to, že bude Žiarlivec od jeho predošlých románov trochu odlišný. To však neuberá na jeho kvalite. Zbierka poviedok môže byť rovnako podareným čítaním aj pre tých, ktorí autorovu tvorbu ešte nepoznajú. Vo svete krimi je to ale takmer nemožné.

„Naše pohľady sa stretli a po prvý raz sme sa naozaj videli. A hoci si to možno len spätne nahováram, myslím si, že obaja sme si všimli čosi, vďaka čomu sme už vtedy tušili, že toto stretnutie môže všetko zmeniť, áno, vlastne už všetko zmenilo.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Keď si knihomoľ volí svoju budúcnosť

Veľmi dobre si spomínam na svoj prvý deň v škôlke . Na to, keď som uplakaný vychádzal z tej hrôzostrašnej budovy , v ktorej na mňa pani učiteľka kričala, aby som neplakal. A taktiež aj na to, ako som sa bál, no môj strach bol úplne zbytočný. Akoby to bolo pred mesiacom, keď som prvýkrát vstúpil do triedy a našiel si na lavici knižku, na ktorej názov si už nespomínam. Akoby všetky tie roky driny ubehli ako voda - a dnes stojím pred veľkým rozhodnutím . Čím budem v budúcnosti? Avšak taký je život - dennodenne sa musíme rozhodovať o svojom nasledujúcom kroku , o tom, či najprv vynesieme smeti, ktoré už doslova kričia "Vynes ma!" alebo ostaneme ešte chvíľu ležať pred obľúbeným seriálom . Celý život je o rozhodnutiach, no voľba vysokej školy a svojej budúcnosti niečím tak ľahkým určite nie je. A keďže nechcem, aby bol tento blog iba o recenziách a ukážkach z kníh, rozhodol som sa porozprávať vám niečo z môjho skutočného života . Možno si poviete - čo bláznim, veď som le...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...