Preskočiť na hlavný obsah

Žiarlivosť nemá vôňu, farbu ani zvuk – má však príbeh | recenzia knihy Žiarlivec a iné príbehy (Jo Nesbo)

Jo Nesbo v zbierke poviedok dokazuje, že je ozajstným majstrom mysterióznych príbehov plných napätia a nepredvídaných zvratov. Na stránkach knihy sa stretávajú dôvtipné mysle s pomstychtivými srdcami, nenásytnosť s láskou bez škrupúľ, aby spolu vytvorili mozaiku, ktorá poteší všetkých priaznivcov temných a strhujúcich poviedok.


Vyšetrovateľ sa vďaka trpkej životnej skúsenosti stáva expertom na zločiny spáchané zo žiarlivosti. Podarí sa mu vystopovať muža podozrivého z vraždy svojho dvojčaťa? O tisíce kilometrov ďalej nájde taxikár náušnicu svojej manželky v šéfovom aute. Ako sa tam dostala? V lietadle vysoko nad oblakmi sedí žena, ktorá sa rozhodla skončiť život pre manželovu neveru. Môžu jej nečakané city k tajomnému spolucestujúcemu zvrátiť vývoj udalostí? Zdanlivo jednoduché otázky prinášajú prekvapivé odpovede.

Nórskeho spisovateľa Jo Nesba pravdepodobne netreba špeciálne predstavovať. Za severské krimi získal viaceré literárne ocenenia a jeho knihy vyšli v päťdesiatich jazykoch. Zaraďuje sa preto k najprekladanejším autorom súčasnosti. V slovenčine si čitatelia mohli prečítať jeho romány Snehuliak, Smäd, Krv na snehu, Polnočné slnko či mnohé ďalšie. Najnovšia zbierka poviedok Žiarlivec a iné príbehy sa okamžite zaradila k najpredávanejším titulom tejto jesene.

„Naša žiarlivosť maže rozdiel medzi tebou a mnou, naše správanie sa začína podobať naprieč triedami, pohlavím, náboženstvom, vzdelaním, IQ, kultúrou či výchovou... Všetci sme živí umierajúci, túlame sa ulicami poháňaní jedinou túžbou: zaplniť veľkú čiernu dieru v sebe.“

Mohlo by sa zdať, že napísať poviedku je oveľa jednoduchšie než vytvoriť celý román, ktorý pozostáva zo stoviek strán, prepletenej dejovej línie a komplikovaných vzťahov medzi postavami. Dovolím si však tvrdiť, že vymyslieť poviedku, ktorá je koncízna a informačne a dejovo nasýtená zároveň, môže byť rovnako náročné – ak nie ešte ťažšie. Vezmite si také haiku, ktoré tvorí sedemnásť slabík, ani o jednu viac. Aj napriek svojmu rozsahu vo vás ale dokáže vyvolať instantnú emóciu. Rovnako je to s poviedkami, ak sú napísané kvalitne. Každé slovo sa ráta, najmä ak je ich počet limitovaný. Pretože Jo Nesba považujú milióny čitateľov za majstra príbehov, bol som veľmi zvedavý, ako sa tejto náročnej úlohy zhostil. Musím povedať, že sa mu to podarilo veľmi dobre.

Zbierka obsahuje sedem poviedok a aj napriek tomu, že sa každá venuje niečomu inému a približuje inú skupinu postáv, všetky príbehy spája žiarlivosť.  dokáže značne ovplyvniť ľudské správanie, ak vôbec môžeme človeka pod jej vplyvom označiť človekom. Poviedky sa tiež odlišujú svojím rozsahom – zatiaľ čo najkratšia má iba sedem strán, druhá v poradí, tematicky nazvaná Žiarlivec, ich má viac ako sto. Spolu vytvárajú jednoliaty celok ako stvorený pre ľudí, ktorí nevydržia príliš dlho pri jednej knihe. 

„Žiarlivosť nemá vôňu, farbu ani zvuk. Má však príbeh.“

Pýtate sa, ktorá poviedka sa mi páčila najviac? Hoci mala každá z nich niečo do seba, najviac som si užil čítanie tej prvej, odohrávajúcej sa na palube lietadla. Bola totiž príkladom toho, ako sa autor môže aj na maličkom priestore zahrávať so svojím čitateľom. Bez toho, aby o niečom vôbec tušil. Treba ale povedať, že to nie je iba žiarlivosť, ktorej autor venuje priestor. Zameriava sa tiež na vykreslenie rozličných tradícií, kultúr a dôraz kladie aj na poukázanie na spoločenské problémy. 

Ak ste veľkým fanúšikom Jo Nesba a už sa neviete dočkať jeho ďalšej knihy, mali by ste byť pripravený na to, že bude Žiarlivec od jeho predošlých románov trochu odlišný. To však neuberá na jeho kvalite. Zbierka poviedok môže byť rovnako podareným čítaním aj pre tých, ktorí autorovu tvorbu ešte nepoznajú. Vo svete krimi je to ale takmer nemožné.

„Naše pohľady sa stretli a po prvý raz sme sa naozaj videli. A hoci si to možno len spätne nahováram, myslím si, že obaja sme si všimli čosi, vďaka čomu sme už vtedy tušili, že toto stretnutie môže všetko zmeniť, áno, vlastne už všetko zmenilo.“

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Aj sekunda môže všetko zmeniť | recenzia knihy Posledné, čo v živote urobila (Gregg Olsen)

Niektoré knihy začnete čítať a ihneď viete, čo od nich  môžete očakávať . Predostrú vám skupinu postáv,  vzťahy medzi nimi , a zároveň aj konflikt, ktorý sa stane námetom pre spracovanie románu. V prípade knihy  Posledné, čo v život urobila , som ale taký pocit nemal. Autor začal rozprávanie príbehu  retrospektívne , a ja som vhupol do  absolútneho neznáma . Hoci som ničomu nerozumel, pokračoval som ďalej – a s odstupom času som za to veľmi rád.  S menom Gregga Olsena som sa v minulosti už stretol. Síce som od neho žiadnu knihu nečítal, je autorom dvojdielnej série Prázdna rakva (Závisť a Zrada), ktorá dávnejšie vyšla v slovenskom preklade . Hoci v prípade menovanej série išlo skôr o žáner young adult , rozšírený medzi mladými čitateľmi, román Posledné, čo v živote urobila , do tejto kategórie zaradiť nemožno. Jeho anotácia ma však zaujala už v prvom momente, a preto som nad prečítaním neváhal ani sekundu.  Do mestečka na brehu rieky Deschutes sa húfne  sťahujú mladí ľudi

RECENZIA: Na koho to slovo padne (M. J. Arlidge)

Meno vyšetrovateľky Helen Graceovej je známe azda každému milovníkovi detektívnych príbehov. Po prvýkrát sa objavilo v diele Jeden musí z kola von , ktoré vyšlo v slovenskom preklade minulý rok. Teraz vychádza ďalšia kniha obľúbeného anglického spisovateľa M.J. Arlidgea s názvom Na koho to slovo padne . Čo si o nej myslím ja? Keď v pochybnej mestskej štvrti nájdu zohavené telo muža stredného veku, vyšetrovateľka Helen Graceová tuší, že to nebude posledná obeť . Prečo však šťastne ženatý muž zavítal uprostred noci do neslávne známej štvrte prostitútok? A čím si zaslúžil, že jeho srdce doručili manželke domov ? Médiá začnú hovoriť o návrate Jacka Rozparovača , ktorý však poľuje na mužov, čo vedú dvojaký život. Cez deň vzorní otcovia a manželia, v noci klienti s pochybnými chúťkami. Helen sa nestihne ani spamätať z posledného prípadu a už musí čeliť ďalšej hrozbe , pri ktorej do poslednej chvíle nie je jasné, kto je korisť a kto dravec . "Na okamih prestala čmárať a vzápä

Spomienka na detstvo | recenzia knihy Tajomný les (Sandra Dieckmann)

Kto by si nepamätal čítanie ilustrovaných knižiek na dobrú noc? Mne osobne robili spoločnosť celé detstvo, či už tie vlastné alebo vypožičané z knižnice. Zo všetkých najradšej som mal knihy so zvieratkami. Obľúbené obrázky som si totiž prekresľoval na papier a hral sa na malého ilustrátora. Detstvo by bez obrázkových knižiek nebolo detstvom – preto som sa po dvadsiatich rokoch rozhodol do tohto sveta na malú chvíľu vrátiť. A poviem vám, ani trochu to neľutujem. :-)  „Na okraji rozľahlého lesa sa brieždi. Pomedzi košaté stromy presvitá slnko, začína sa nový deň. Zvieratká sa zobudili, veď treba preskúmať všetko navôkol! Srnky chrúmu šťavnatú trávu, líšťatá sa medzi sebou roztopašne klbčia a včely usilovne nosia peľ do úľa. Ani bobry nezaháľajú, hrádza sa sama nepostaví! A ktože sa skrýva v kríkoch za dubom? Odhalíš tajomstvá lesa, skôr než sa zotmie? Nádherne ilustrovaný sprievodca priblíži každodenný život zvieratiek z lesa a očarí menších i väčších čitateľov.“  (zdroj: anotácia kni