Preskočiť na hlavný obsah

Ten najlepší posledný deň | recenzia knihy Na konci umrú ako prví (Adam Silvera)


Premýšľali ste už niekedy nad tým, kedy zomriete? Pravdepodobne by ste klamali tvrdiac, že nie. V paralelnom svete Adama Silveru existuje Linka smrti, ktorá registrovaným užívateľom sľubuje telefonát v deň ich smrti. Akokoľvek bizarne to môže znieť, cieľ linky je jasný ­­– a to umožniť Podenkám, aby svoj posledný deň prežili naplno.

Na konci umrú ako prví je prequel k románu Na konci obaja naozaj umrú, ktorý v slovenskom preklade vyšiel ešte v roku 2018. Odohráva sa 6 rokov pred udalosťami z prvej knihy a sleduje úplný začiatok Linky smrti – a osudy mladých chlapcov Oriona a Valentina

Orion má vážne ochorenie srdca a už niekoľko rokov čaká, kým mu niekto povie, kedy zomrie. Prihlási sa preto na Linku smrti a je pripravený naplno žiť. Mladému Valentinovi, ktorý rozbieha svoju modelingovú kariéru, ani nenapadlo, že by mu mohli z linky zavolať. Práve sa presťahoval do New Yorku a svoj nový život chce odštartovať na párty. Orion a Valentino sa stretnú na Times Square, kde sa práve spúšťa Linka smrti, a okamžite pocítia hlboké spojenie. Telefonát im však zmení život navždy. Jeden z nich má v ten deň zomrieť, druhý nie. Nevedia, ako sa ich deň skončí, no jedno je isté – chcú ho prežiť spolu. (zdroj: anotácia, upravené)

„Linka smrti mi zaistí, že už nikdy neprešvihnem rozlúčku. Teda šancu rozlúčiť sa. Viem a v hĺbke duše cítim, že nemám veľa času. Kým môžem, musím ešte stihnúť veľa prvých a možno aj posledných chvíľ.“

Téma smrti sa stala ústredným motívom viacerých kníh amerického autora Adama Silveru – a to nielen v uvedenej sérii, ale rovnako aj v románoch History Is All You Left Me či More Happy Than Not. Jeho príbehy si ma získali svojou priamočiarosťou, realistickým vykreslením charakterov a emócií, no rovnako aj posolstvami, ktoré do svojich kníh vložil. Na konci umrú ako prví nie je žiadnou výnimkou a ak môžem knihu s odstupom času porovnať s prvým dielom tejto série, urobila na mňa ešte lepší dojem než jej predchodkyňa. A to je čo povedať!

Skutočnosť, že sa už pri čítaní anotácie dozviete, že kniha skončí tragédiou, značne ovplyvní váš čitateľský zážitok. Román obsahoval niekoľko krásnych momentov, ktoré sa mi podarilo prežiť s hlavnými postavami. Ich odhodlanie užívať si život naplno, dychtivosť a vášeň, ktorú vkladali do každej chvíle, sú slovami len ťažko opísateľné. Dám ruku do ohňa, že som nebol jediný z čitateľov, kto sa snažil oddialiť koniec príbehu a dúfal, že sa skončí inak, než si myslí. 

Na konci umrú ako prví zároveň sleduje viacero dejových línií, ktoré Adam Silvera rozpovedá z rozličných uhlov pohľadu. Tie nie sú rušivé – práve naopak, dotvárajú atmosféru a kontext celého príbehu. Okrajovo tiež spoznávame hlavných predstaviteľov prvého románu, ktorí sú v tomto čase ešte deťmi. Treba teda povedať, že mal autor všetko veľmi dobre premyslené a využil každú šancu, ktorá sa mu ponúkla. 

„Keď som naposledy opúšťal túto budovu, myslel som si, že sa môj život začína. Mal som toľko nádeje a roky snov, ktoré som si plánoval splniť. Teraz, keď otváram dvere, dúfam, že sa chystám prežiť ten najlepší posledný deň, aký môže Podenka mať.“

Nestáva sa mi často, že sa pri knihe rozplačem, no v prípade Na konci umrú ako prví som sa neovládol. Adam Silvera opäť posunul latku o úroveň vyššie a ja nemôžem jeho najnovší román hodnotiť inak než na výbornú. Keďže sa príbeh odohráva ešte skôr než Na konci obaja naozaj umrú, môžete sa do neho pustiť aj v prípade, ak ste prvú časť nečítali. Osobne však odporúčam prečítať si obe knižky, aby ste získali úplný kontext. A nezabudnite tiež na vreckovky, bez tých to asi pri románoch Adama Silveru nepôjde. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá od dnes, 1.4. a končí 14.4.20

RECENZIA: Mesto kostí (Cassandra Clare)

Upíri, vlkolaci, bosoráci či  Tieňolovci... Kto nás ochráni pred  Pätnásťročná Clary Frayová sa v nočnom klube stane svedkom vraždy – vraždy, ktorú spáchali traja tínedžeri so zvláštnymi tetovaniami na tele a s prapodivnými zbraňami. Stačí len okamih a všetky telá jej zrazu zmiznú pred očami. Potom je naozaj ťažké zavolať policajtov, aby vyšetrili vraždu neviditeľnej obete neviditeľnými tínedžermi. Tak sa Clary prvýkrát stretla s Jaceom, Tieňolovcom, ktorý zbavuje náš svet démonov. Clary je vtiahnutá do Jaceovho sveta, jej mama zmizne a ju napadne démon. Ale prečo majú démoni záujem o Clary a jej mamu? A prečo Clary ako jediná vidí Tieňolovcov a svet démonov ? Azda sa v našich končinách nenájde človek, ktorý ešte nepočul o sérii Nástroje smrteľníkov a knihe Mesto kostí , ktorá si medzi nami - knihomoľmi, získala skromný titul  jedna z najlepších . Práve sa pýtam - nie náhodou najlepšia ? A naozaj, Cassandra dokázala niečo neuveriteľné a jej dielo ide príkladom pre húfy

O tom, ako rýchlo plynie čas | Štvrté narodeniny blogu My World of Books (súťaž)

Až v sobotu večer pri pohľade na stužku , ktorú mi triedna pripla na oblek, som si naozaj uvedomil, že tento rok maturujem a o malú chvíľu opustím brány gymnázia. Je neuveriteľné, ako rýchlo plynie čas a ako sa každým dňom stávame o niečo staršími. Presne pred štyrmi rokmi som sa rozhodol založiť si knižný blog na blogspote a vstúpiť tak do komunity milovníkov kníh, čítania a ľudí, ktorí sa chcú podeliť o svoje pocity s ostatnými. V tej chvíli sa mi ani nesnívalo o tom, že budem o štyri roky písať tento článok a že vďaka blogu spoznám toľko úžasných kamarátov. No môžete za to najmä vy, moji verní čitatelia . Práve kvôli vám ma baví to, čo robím, a každý jeden komentár pod článkom mi dodáva chuť v tom ďalej pokračovať. Veď ako povedala naša profesorka, 4 roky zo života len tak nevymažete! :-) Hoci väčšinu z vás určite zaujíma súťaž , ku ktorej sa pomaly ale isto schyľuje, nedá mi len tak pozabudnúť na všetky veci , ktoré by som chcel v tomto článku spomenúť. Síce sa v posle