Preskočiť na hlavný obsah

Ten najlepší posledný deň | recenzia knihy Na konci umrú ako prví (Adam Silvera)


Premýšľali ste už niekedy nad tým, kedy zomriete? Pravdepodobne by ste klamali tvrdiac, že nie. V paralelnom svete Adama Silveru existuje Linka smrti, ktorá registrovaným užívateľom sľubuje telefonát v deň ich smrti. Akokoľvek bizarne to môže znieť, cieľ linky je jasný ­­– a to umožniť Podenkám, aby svoj posledný deň prežili naplno.

Na konci umrú ako prví je prequel k románu Na konci obaja naozaj umrú, ktorý v slovenskom preklade vyšiel ešte v roku 2018. Odohráva sa 6 rokov pred udalosťami z prvej knihy a sleduje úplný začiatok Linky smrti – a osudy mladých chlapcov Oriona a Valentina

Orion má vážne ochorenie srdca a už niekoľko rokov čaká, kým mu niekto povie, kedy zomrie. Prihlási sa preto na Linku smrti a je pripravený naplno žiť. Mladému Valentinovi, ktorý rozbieha svoju modelingovú kariéru, ani nenapadlo, že by mu mohli z linky zavolať. Práve sa presťahoval do New Yorku a svoj nový život chce odštartovať na párty. Orion a Valentino sa stretnú na Times Square, kde sa práve spúšťa Linka smrti, a okamžite pocítia hlboké spojenie. Telefonát im však zmení život navždy. Jeden z nich má v ten deň zomrieť, druhý nie. Nevedia, ako sa ich deň skončí, no jedno je isté – chcú ho prežiť spolu. (zdroj: anotácia, upravené)

„Linka smrti mi zaistí, že už nikdy neprešvihnem rozlúčku. Teda šancu rozlúčiť sa. Viem a v hĺbke duše cítim, že nemám veľa času. Kým môžem, musím ešte stihnúť veľa prvých a možno aj posledných chvíľ.“

Téma smrti sa stala ústredným motívom viacerých kníh amerického autora Adama Silveru – a to nielen v uvedenej sérii, ale rovnako aj v románoch History Is All You Left Me či More Happy Than Not. Jeho príbehy si ma získali svojou priamočiarosťou, realistickým vykreslením charakterov a emócií, no rovnako aj posolstvami, ktoré do svojich kníh vložil. Na konci umrú ako prví nie je žiadnou výnimkou a ak môžem knihu s odstupom času porovnať s prvým dielom tejto série, urobila na mňa ešte lepší dojem než jej predchodkyňa. A to je čo povedať!

Skutočnosť, že sa už pri čítaní anotácie dozviete, že kniha skončí tragédiou, značne ovplyvní váš čitateľský zážitok. Román obsahoval niekoľko krásnych momentov, ktoré sa mi podarilo prežiť s hlavnými postavami. Ich odhodlanie užívať si život naplno, dychtivosť a vášeň, ktorú vkladali do každej chvíle, sú slovami len ťažko opísateľné. Dám ruku do ohňa, že som nebol jediný z čitateľov, kto sa snažil oddialiť koniec príbehu a dúfal, že sa skončí inak, než si myslí. 

Na konci umrú ako prví zároveň sleduje viacero dejových línií, ktoré Adam Silvera rozpovedá z rozličných uhlov pohľadu. Tie nie sú rušivé – práve naopak, dotvárajú atmosféru a kontext celého príbehu. Okrajovo tiež spoznávame hlavných predstaviteľov prvého románu, ktorí sú v tomto čase ešte deťmi. Treba teda povedať, že mal autor všetko veľmi dobre premyslené a využil každú šancu, ktorá sa mu ponúkla. 

„Keď som naposledy opúšťal túto budovu, myslel som si, že sa môj život začína. Mal som toľko nádeje a roky snov, ktoré som si plánoval splniť. Teraz, keď otváram dvere, dúfam, že sa chystám prežiť ten najlepší posledný deň, aký môže Podenka mať.“

Nestáva sa mi často, že sa pri knihe rozplačem, no v prípade Na konci umrú ako prví som sa neovládol. Adam Silvera opäť posunul latku o úroveň vyššie a ja nemôžem jeho najnovší román hodnotiť inak než na výbornú. Keďže sa príbeh odohráva ešte skôr než Na konci obaja naozaj umrú, môžete sa do neho pustiť aj v prípade, ak ste prvú časť nečítali. Osobne však odporúčam prečítať si obe knižky, aby ste získali úplný kontext. A nezabudnite tiež na vreckovky, bez tých to asi pri románoch Adama Silveru nepôjde. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti Albatros Media

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne...