Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Kde hvězdy stále září (Trish Dollerová)

Callie so svojou mamou po celý život pred niečím uteká - pred realitou, osudom či matkinými bývalými partnermi. Všetko "fungovalo" až do chvíle, kedy jej mamu zatkli a Callie sa musí vrátiť k otcovi. Nechať minulosť za sebou však nemusí byť úplne jednoduché. Stáva sa súčasťou veľkej rodiny, spoznáva grécku komunitu a taktiež pocit, aké je to byť milovaný. 

Hoci sa každodenne sťažujeme na nedostatok času, množstvo učenia v škole a kopec ďalších vecí, málokto z nás si uvedomuje, že to najdôležitejšie - domov, teda miesto, kam sa môžeme vždy vrátiť, každý z nás má. Hlavná hrdinka však takýmto šťastím nedisponuje. Nikdy nepoznala svojho pravého otca a s mamou vedie kočovný život. Znie Cassin príbeh drsne? Táto tenká knižka ma zaujala už od prvej chvíle, pretože podobné príbehy, ktoré prinášajú pohľad na reálny (a častokrát desivý) svet, mám veľmi rád. Vždy vám dávajú príležitosť zamyslieť sa a trochu zastaviť od každodennej rutiny.

Kde hvězdy stále září je útla knižôčka. Zapozerajte sa na jej obálku. Povedali by ste, že hlavnou hrdinkou je dievča z ulice? Obálka však nie je jediné, čo ma prinútilo knihu si prečítať. Anotácia spomína grécku kultúru, teda krajinu, do ktorej sa veľmi rád vraciam, a myslím, že práve Grécko je najlepšie miesto pre letný oddych. Spočiatku som knižku považoval za jednoduché čítanie, ktoré prinesie za hrsť emócii, no nečakal som spôsob, ktorým Trish Dollerová príbeh podala. S ničím sa nehrala, nedávala si servítku pred ústa a Cassin osud nezľahčovala. Práve to sa mi na knihe tak páčilo. 

"'Dievča, múdre ako ty, dokáže všetko, čo si len zaumieni,'
vravela mama. Nijak však nezareagujem, pretože keby som to
urobila, povedala by som, že sa mýli. Že jej už neverím."

Callie som si veľmi rýchlo obľúbil. Bolo to úprimné dievča a "zdravá nátura". Vždy mala svoju matku rada, rešpektovala ju, no v určitej chvíli každý z nás dospeje do bodu, kedy sa názory detí a rodičov začnú výrazne odlišovať. Keď vás v živote sklame tucet ľudí, neviete, komu sa oplatí veriť a komu nie. Práve preto to má Callie veľmi ťažké, no páčilo sa mi, že sa dokázala /aj keď spočiatku ťažko/ aklimatizovať do novej "rodiny". Neraz mi jej však bolo ľúto - pretože hoci človek môže navonok vyzerať šťastne, nikdy neviete, čo si prežil a čo sa odohráva v jeho mysli

Kde hvězdy září nie je úplne obyčajná kniha. Na jednej strane sa dozviete trochu viac o kultúre Grékov, ktorá je naozaj veľmi rozmanitá a úplne odlišná od tej našej, na tej druhej zas budete mať možnosť spoznať emotívny príbeh jedného dievčaťa, ktorému osud neprial - aspoň nie tak, ako väčšine z nás. Som rád, že sa ku mne táto knižka dostala a môžem ju odporučiť každému, kto má chuť na niečo odlišné od všetkých tých fantasy románov a dystópii. Takisto aj takým ľuďom, ktorí hľadajú jednoduché čítanie, pri ktorom budete môcť "vypnúť" po náročnom dni. Myslím, že je to dobrá voľba. :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA
Knihu si môžete kúpiť trebárs na tejto adrese

Komentáre

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo