Preskočiť na hlavný obsah

Vianoce sú za dverami... a ja nemám ani jeden darček!

Keď sa pozriete do kalendára, zbadáte pokročilý dátum - do Vianoc nám zostáva iba 5 dni a toto číslo je pre mňa alarmujúce! Doposiaľ som nekúpil ani jeden darček - nie však preto, že by som bol lenivý. Do cesty sa mi priplietla choroba a ja som si celý tento týždeň poležal doma. Síce som sa vyhol stresu v škole, všetko si ma počká... a dvojnásobne! No ako napraviť takúto chybu a nekúpiť všetko, čo nám príde pod ruku? 

Určite to každý z vás pozná... od mamy si nájdete pod stromčekom pyžamo, od babky slipy a ponožky, od kamarátky zas tú skvelú knižku, ktorú ste dostali aj minulý rok. Pod stresom sú však aj nakupujúci. Predierať sa preplnenými obchodmi v čase Vianoc tiež nie je výhodné a v nátlaku kúpite hocičo, len aby ste mali danú osobu „za sebou“. V balíčkoch teda nájdete sprcháč, tričko, sem-tam nejaká ponožka či voňavé mydlo, ktoré skončí v šuflíku na pamiatku. „Nie, že ho použiješ! Kupovala som ho s láskou...“ Akoby som počul svoju mamku. Vy sa tvárite, že vás darčeky nesmierne potešili, keďže nechcete svojim blízkym prekaziť radosť. Vianoce sú predsa sviatkom radosti, pokoja a čara zo stretnutia s blízkymi, takže prekvapenia pod stromčekom strácajú na svojej dôležitosti. Čo s balíčkom, ktorý vás vôbec nepotešil?

Pravdupovediac, nikdy som veľmi nelipol na vianočných darčekoch. Keď som bol menší, urobili mi veľkú radosť, dnes už všetko s blízkymi konzultujem a prajem si to, čo naozaj potrebujem. Vždy ma poteší aj prekvapenie a snažím sa radovať sa aj z maličkostí. Síce je moja skrinka plná tričiek a pyžám, som toho názoru, že ich raz určite využijem. A ak aj nie, splnili svoj účel – vyčarili mi na tvári úsmev, vďaka ktorému je každý moment krajší. Nehovoriac o Vianociach, ktoré by mali byť celé usmievavé a čo najmenej stresujúce. Hoci pred deťmi hrajú rodičia divadielko o Ježiškovi, aby sa celá atmosféra Vianoc ešte väčšmi skrášlila, dospeláci vedia, že darčeky pochádzajú z peňaženiek svojich blízkych. Práve preto by mala na oboch stranách fungovať komunikácia. Pretože malá otázka „Čo by si si prial na Vianoce?“ môže predísť viacerým sklamaniam pod vianočným stromčekom. Tak či tak by sme však nemali zabúdať na to, že Vianoce sú jedinečné a každý jeden darček (aj ten nechcený) má svoje čaro.

Jedinou vecou, ktorú na Vianociach a zime neznášam (ale zato poriadne), sú tmavé večery. Ísť do práce alebo školy za tmy a taktiež sa potme aj vracať je naozaj deprimujúce. Najmä ak idete domov o pol piatej. Zimné večery v pohodlí domova teda ponúkajú širokú škálu činností, ktoré môžete vykonávať. Nemyslím si, že by sme sa počas Vianoc mali pretvarovať, že je všetko v poriadku a odosobniť sa úplne od všetkých problémov. Prečo sa však aspoň trochu nezabaviť so svojimi blízkymi? Zahrať si spoločenskú hru, zasmiať sa pri kartách či pozrieť si rodinný film? Kniha bola vždy mojou dobrou kamarátkou a neraz mi na tvári vyčarila úsmev. Najmä vo chvíľach, kedy som sa nudil a nemal nič na práci. Práve cez Vianoce mám vždy nachystanú kôpku diel, ktoré plánujem prečítať. Je však pravdou, že s niektorými blízkymi sa stretnete len raz za čas, a preto by sme ich určite nemali uprednostniť pred knihou. Ak by ste však mali Vianoce tráviť sami a žialiť nad samotou, kniha je pre túto situáciu ako stvorená. 

Vianoce sú o radosti a stretnutiach s blízkymi, takže by sme mali byť ku sebe čo najústretovejší a hádať sa v čo najmenšej miere. Načo sa obťažovať zbytočným upratovaním? Užite si chvíľu voľna najviac, ako to len ide a načerpajte dostatok energie na návrat do práce. Zoberiete to tento rok ako výzvu? Za seba vám prajem veľa šťastia! V komentároch som zvedavý na to, ako sú na tom vaše darčeky. Máte všetky, alebo stále nie ste spokojní? A čo vianočný stromček? Svieti všetko tak, ako má? Užívajte si prázdniny!

Komentáre

  1. Darčeky mám v podstate pokúpené aj zabalené, možno ešte nejaké drobnosti prikúpim k tomu, ale celkove som spokojná. A áno, príde čas, keď sa ti zíde každé pyžamo, ponožka a ostatné veci, ktoré dnes len bez úžitku ležia v skrini :) Ja sa teším z každej maličkosti, lebo tie malé veci sú väčšinou také prekvapenia a ja mám radosť ani nie tak z darčeka, ale z toho rozbaľovania a dohadov, čo to len môže byť.
    Nemyslím si, že upratovanie je zbytočné, neviem, ako by som si oddýchla, keby bol okolo mňa bordel. Podľa mňa treba robiť poriadok aj počas Vianoc, tak systematicky (že napr. jedla som niečo, tak ten tanier potom hneď umyjem), a potom ani človek nezbadá, že upratuje. :)
    No a vianočný stromček zdobíme až deň pred Štedrým dňom, u nás je taký zvyk. A tento rok naň asi svetielka ani nedám, je to síce krásne, ale trochu to považujem za plytvanie energiou.
    Je pekné, keď sa rodina stretáva aspoň na Vianoce a ľudia sú milší, ale mrzí ma, že v tomto období všade rozhlasujú, že Vianoce sú časom lásky a pohody a ľudia by mali byť ústretovejší atď. Podľa mňa je to na hlavu postavené, lebo prečo len na Vianoce? Prečo by sme takí nemali byť vždy? Je to ako na 1. novembra, kedy ľudia húfne chodia na hroby a zvyšok roka si na tie hroby ani nespomenú. Takto potom celé tie sviatky strácajú význam.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako hovoríš, mali by sme byť ku sebe takí po celý rok, čo je škoda. Je však pekné, ak sa to podarí aspoň na sviatok - podobne aj so všetkými svätými. :)

      Odstrániť
  2. Já už mám koupené dávno všechno :D Ale kámoška teď byla taky nemocná a nemá vůbec nic, nemoc je prostě na prd, hlavně teď před Vánoci, nebo přímo na Vánoce. Já netuším co letos dostanu. Vím jen o jednom dárku a to je série Harry Pottera v angličtině :3 Už se moc těším a na další dárky jsem zvědavá :) Chození do školy i ze školy za tmy taky nesnáším. Ve 4 už svítím, abych si mohla číst a to je krapet deprimující.. :D
    Užij si pořádně prázdniny a krásné Vánoce! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Harry vyzerá v nových vydaniach vynikajúco, hádam sa ti bude páčiť :) :)
      Ďakujem, podobne! :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyčajný

Keď je čakanie na knihu neúprosné...

Priznajme si, určite si každý z nás aspoň raz v živote zanadával nad tým, ako neznáša čakanie či už na vydanie knihy alebo jej preklad do rodného jazyka. Niekedy trvá spisovateľom napísať ďalšiu časť svojej série roky. Na druhej strane, pozitívnou správou je, keď autor vyhlási, že pokračovanie vôbec niekedy bude, a vtedy vôbec nezáleží na dátume publikovania. Iné to je, keď autor povie, že pokračovanie bude, no ani po rokoch ho nikde niet. Ale o tom potom. Dobrým príkladom spisovateľa, ktorému to "poriadne trvá" , je Patrick Rothfuss , teda autor slávnej fantasy série Meno vetra a druhej časti Strach múdreho muža , ktorý vyšiel len pred nedávnom v slovenskom preklade. V jeho prípade je čakanie ospravedlnené - americkému vydaniu chýbalo len šesť strán do tisícky. Aj napriek kvantite stránok dobehol svojou kvalitou väčšinu zbehlých fantasy autorov, ktorý sa od jeho diel môžu iba učiť. Preto mu možno ospravedlníme aj to, že tretia časť by mala podľa portálu goodreads v

Bozky, ktoré zmenia váš život | ukážka z knihy
Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová)

Niekedy mám pocit, akoby sa so smutnými príbehmi roztrhlo vrece. Avšak práve takéto knihy zaznamenali v súčasnosti obrovský úspech . Možno aj pre hlbokú myšlienku , ktorú vo svojom vnútri nesú. V prípade Tisícich chlapčenských bozkov je to užívať si život, zanechávať si spomienky a vyťažiť z každej chvíle čo najviac. Spomínaná kniha sa do môjho povedomia dostala asi pred troma mesiacmi, keď som ju zahliadol na internetovej stránke vydavateľstva. V tom čase som netušil, že budem dnes písať o knihe, ktorá ma doslova vyšťavila . Rozosmiala, zarmútila, ale aj rozplakala . Síce to môže znieť ako klišé, hltal som stranu za stranou a žasol nad smutno-šťastným príbehom, ktorý autorka vytvorila. Vďaka príjemnému štýlu a hlbokému posolstvu, ktoré táto kniha nesie, sa z románu Tisíc chlapčenských bozkov stala jedna z najlepších kníh , ktoré som za posledné obdobie čítal.    "Dávnejšie som jej povedal, že nemám žiadne tajomstvá. Nie pred  ňou. Bola jediná osoba, ktorá ma dokonale