Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Absolútna vojna (Alex Scarrow)

Niekto sa opäť zahráva s časom! Liam, Maddy a Sal sa musia pripraviť na štvrtú misiu v najdobrodružnejšej sci-fi sérii Jazdci časom. Čo si o tomto pokračovaní myslím ja?

Na nový diel mojej obľúbenej série Jazdci časom som sa naozaj tešil a keďže sa mi tretia časť páčila najväčšmi, tej štvrtej som sa nevedel dočkať. Na knihu sme si tentokrát opäť počkali dlhšie než by veľa z nás chcelo a po roku prichádza konečne vytúžená Absolútna vojna. Tej znovu nechýba dynamika, napätie či prepracovaná dejová línia. Ako by svet vyzeral bez amerického prezidenta Abrahama Lincolna? A aké následky by mala občianska vojna, keby trvala až dodnes? Ak chcú Jazdci časom opäť zachrániť ľudstvo, musia  sa vzoprieť všetkým prekážkam a prinútiť obe bojujúce strany vyhlásiť prímerie. 

"Všetci umierame, len čo sa narodíme. Iba niektorým sa to stane skôr ako ostatným."

Niekedy stačí naozaj málo na to, aby vás daná kniha upútala. Čo sa týka Jazdcov časom, o ich obálkach netreba veľa diskutovať. Musím ale povedať, že okrem obálok na mňa vynikajúci dojem urobil autorov štýl, ktorý sa nezmenil ani vo štvrtom pokračovaní. Alex Scarrow ma opäť zaujal už od prvej kapitoly a ja som si čítanie knihy nesmierne užíval. Väčšinou ma zaujme až druhá polovica príbehu, avšak v tomto prípade to bolo presne naopak. Vynikajúci úvod na mňa zapôsobil o niečo viac než finále knihy, ktoré mi pripadalo mierne chaoticky. Dojem z čítania však určite nepokazilo. 

Kniha je písaná podobným štýlom než jej predchodkyne a autor opäť stavil na pomerne krátke kapitoly. Môže sa vám preto veľmi ľahko stať, že sa ani nenazdáte a ocitnete sa v polovičke knihy - podobne ako sa to stalo mne. Veľkou autorovou prednosťou je totiž pútavosť štylistiky a minimum opisných častí, ktoré by príbeh spomaľovali. Čítanie si teda môže užiť široká škála čitateľov - od tých najmladších milovníkov fantasy literatúry až po dospelákov, ktorým nebude vadiť malá stretávka s minulosťou a americkou občianskou vojnou. Akoby sa autor každou časťou v písaní zdokonaľoval a naozaj si neviem predstaviť, ako bude vyzerať posledný, deviaty diel série.  

Pokračovanie Jazdcov časom si opäť získalo moje srdce a síce nepredčilo moje očakávania po predošlej časti, som rád, že som si knihu prečítal. Som presvedčený o tom, že si prečítam aj nasledujúci diel. Hoci má séria až spomínaných deväť častí, netreba sa báť, že by bol príbeh zbytočne natiahnutý. Autor má v každom pokračovaní čo povedať a jednotlivé knihy vytvárajú zmysluplný celok. Ak váhate, či si prečítať Absolútnu vojnu alebo sa nebodaj pustiť do tejto série, určite by ste nemali dlho čakať. Myslím, že ohlasy čitateľov hovoria za všetko. A kam nás zavedú Jazdci nabudúce? K bránam starovekého Ríma! Ostáva nám len dúfať, že sa tohto pokračovania dočkáme čoskoro aj v slovenčine. :-) 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart

Komentáre

  1. Prvé dve knihy som prečítala pomerne rýchlo, v trojke som sa zasekla, ale ako čítam tvoju recenziu, asi sa k nej vrátim a prečítam aj ostatné :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. to ma teší! :)) dúfam, že sa ti bude páčiť. Mne sa naopak trojka páčila najviac :) Možno ťa zaujme na druhý pokus, aj to sa mi viackrát stalo :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Dajte si pozor, koho si púšťate do domu | recenzia knihy Opatrovateľka (Joy Fielding)

Joy Fielding nie je ani zďaleka nováčik v písaní. Svoje prvé dielo vytvorila už ako dvanásťročná, keď napísala scenár o dievčatku, ktoré zavraždilo svojich rodičov. V slovenčine jej vyšli viaceré romány, ako napríklad Na zlých miestach, Slepá ulička či Niekto sa díva. Kniha Opatrovateľka je ďalšia zo série krimi príbehov, v ktorých opäť dokazuje svoj výnimočný talent. Jodi je živiteľka rodiny a špičková realitná maklérka . Jej otcovi Vicovi ťahá na osemdesiatku, no stará sa o manželku Audrey. Ešte vždy je vitálny, ale ženin zhoršujúci sa stav ho unavuje. Jodi sa preto rozhodne nájsť pre rodičov opatrovateľku . Po dlhšom hľadaní najme šesťdesiatničku Elyse, energickú a príťažlivú vdovu. Hoci Vic sa nápadu spočiatku bráni, veľmi rýchlo sa mu zapáči jej povaha a podmanivé správanie . Lenže po čase začne Elyse Jodi odstrkovať. A Audrin stav sa rapídne zhoršuje. Kto je tá žena, ktorá zrazu nosí šperky jej matky ? O čo jej ide? A ako ďaleko zájde, aby to získala? (zdroj: anotácia, upravené) ...

RECENZIA: Kam zmizla Aljaška (John Green)

Johna Greena  vám azda nemusím predstavovať, keďže o jeho knihe Na vine sú hviezdy som vám rozprával už pred pár dňami. Mojou druhou v poradí bola Kam zmizla Aljaška , ktorá (aspoň pre mňa) predčila Na vine sú hviezdy, keďže ma dostala ešte viac. Prečo? Na vine tentokrát nebudú hviezdy , ale samotná Aljaška .  Miles je obyčajný šestnásťročný chalan. Hm, od svojich rovesníkov sa možno odlišuje len tým, že si pamätá posledné slová známych osobností. Ako dospievajúci chalan, aj on potrebuje svoje súkromie a slobodu, ktorú mu však pobyt s rodičmi určite neposkytuje.  Práve preto ich presvedčí, aby mu dovolili ísť do internátnej školy v Alabame. A tu sa začne jeho nový život.  ...život, ktorý si najprv (možno) predstavoval inak - filozofovanie vystriedali noci plné žúrov a žartíkov, záškoláctva, alkoholu či prvých skúseností so sexom. A to rozhodne nie je všetko. Nájde si nových kamarátov, spolubývajúceho Chipa alias Plukovníka či Laru. No... potom nájde Al...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...