Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Hovor! (Laurie Halsová Andersonová)

V živote človeka sa striedajú príjemné, ale aj menej príjemné okamihy. Nie je to predsa nič výnimočné – tak to vo svete jednoducho chodí. Niekedy však máme pocit, akoby nepríjemné udalosti nemali konca a práve tie môžu výrazne ovplyvniť naše prežívanie, správanie, ale aj pohľad na samého seba. Dôkazom, že situácia sa v posledných dvadsiatich rokoch výrazne nezmenila, a v školách sa nachádza ešte množstvo detí, ktoré zúfalo volajú o pomoc, je aj román Hovor!, ktorý po prvýkrát vyšiel v roku 1999. Román získal hneď po vyjdení niekoľko cien, bol preložený do šestnástich jazykov a v roku 2004 bol aj sfilmovaný. Americká autorka L. H. Andersonová v knihe Hovor! rozpráva príbeh stredoškoláčky Melindy, ktorá po traumatickom zážitku na večierku zavolala políciu. Spolužiaci ju začnú ignorovať a Melinda sa dostáva do čoraz väčšej izolácie. Úplne prestane rozprávať a svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy. Jedného dňa však Melinda zatúži hodiť minulosť za hlavu a tentoraz už odmieta byť ticho. Podarí sa jej postaviť sa čelom k svojim problémom? Podarí sa jej povedať, čo sa v ten večer vlastne stalo?

"Chcem sa niekomu zdôveriť, preniesť naňho všetku svoju 
vinu, ľútosť a hnev. Snažím sa na to zabudnúť, ale nejde to, tá 
spomienka je ako škvrna, ktorej sa nedokážem zbaviť." 

Musím povedať, že ma útle dielo Hovor! zaujalo už na prvý pohľad. Anotácia príbehu znela zaujímavo, a preto som nad prečítaním tejto knihy dlho neváhal. Na dielo som sa tešil aj kvôli pozitívnym ohlasom čitateľov, ktorí tvrdili, že Hovor! je prepracovaný psychologický román. S odstupom času musím s recenziami ostatných čitateľov súhlasiť. Ak by som mal zhodnotiť, čo sa autorke v knihe najväčšmi podarilo, bola by to postava Melindy, ktorá čitateľovi odhaľuje počas celého príbehu svoje vnútro a zdôveruje sa mu s tým, čo ju najviac ranilo. Hoci román poväčšine tvoria Melindine myšlienkové pochody, ktoré však neprekročia hranice jej mysle, kniha bola písaná pútavým a netradičným štýlom, takže nemožno povedať, že by som sa aj napriek menšej absencii priamej reči počas čítania nudil.

Ďalším pozitívom, ktoré spomeniem, je aj kratší rozsah knihy. Keďže autorka rozložila príbeh na dve stovky strán, čitateľ si musí viaceré udalosti domyslieť sám. Podobne je to aj s koncom, ktorý ostáva otvorený. Myslím si, že práve mnohé nejasné výklady skutočnosti dopomôžu atmosfére tohto príbehu. Autorka do svojho diela okrem iného vložila aj niekoľko zaujímavých myšlienok a celý námet knihy poskytuje čitateľovi priestor na zamyslenie sa. Román sa dá čítať na viacerých úrovniach a určite sa nemusíte báť toho, že mu neporozumiete. Vďaka príjemnému štýlu a jednoduchosti zápletky je vhodný pre širokú škálu čitateľov, ktorí mu prídu na chuť. 

"Najľahšie je mlčať. Zavri ústa, zahryzni si do jazyka, nechaj si to pre seba. Všetky tie kecy o komunikácii, ktorými nás zasypávajú v telke, sú obyčajný podfuk. V skutočnosti nikoho nezaujíma, čo máš na srdci." 

Román Hovor! ma veľmi príjemne prekvapil. Možno je to iba náhoda, no knihy s podobnou tematikou, ktorej by sa dozaista mala venovať väčšia pozornosť, sa čoraz častejšie objavujú v kníhkupectvách. Možno i to je signál toho, že je v školách stále menej a menej Melínd, ktoré skrývajú svoje tajomstvá vo svojom vnútri. Román určite odporúčam každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý svojho čitateľa určitým spôsobom obohatí a prinúti ho zamyslieť sa nad tým, čo sa deje okolo nás. Kniha mi pripomenula dielo Nevypovedané, ktoré ma takisto príjemne prekvapilo. Dúfam, že podobnú skúsenosť s týmto príbehom budete mať aj vy. Prajem pekné čítanie! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ale určit