Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Hovor! (Laurie Halsová Andersonová)

V živote človeka sa striedajú príjemné, ale aj menej príjemné okamihy. Nie je to predsa nič výnimočné – tak to vo svete jednoducho chodí. Niekedy však máme pocit, akoby nepríjemné udalosti nemali konca a práve tie môžu výrazne ovplyvniť naše prežívanie, správanie, ale aj pohľad na samého seba. Dôkazom, že situácia sa v posledných dvadsiatich rokoch výrazne nezmenila, a v školách sa nachádza ešte množstvo detí, ktoré zúfalo volajú o pomoc, je aj román Hovor!, ktorý po prvýkrát vyšiel v roku 1999. Román získal hneď po vyjdení niekoľko cien, bol preložený do šestnástich jazykov a v roku 2004 bol aj sfilmovaný. Americká autorka L. H. Andersonová v knihe Hovor! rozpráva príbeh stredoškoláčky Melindy, ktorá po traumatickom zážitku na večierku zavolala políciu. Spolužiaci ju začnú ignorovať a Melinda sa dostáva do čoraz väčšej izolácie. Úplne prestane rozprávať a svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy. Jedného dňa však Melinda zatúži hodiť minulosť za hlavu a tentoraz už odmieta byť ticho. Podarí sa jej postaviť sa čelom k svojim problémom? Podarí sa jej povedať, čo sa v ten večer vlastne stalo?

"Chcem sa niekomu zdôveriť, preniesť naňho všetku svoju 
vinu, ľútosť a hnev. Snažím sa na to zabudnúť, ale nejde to, tá 
spomienka je ako škvrna, ktorej sa nedokážem zbaviť." 

Musím povedať, že ma útle dielo Hovor! zaujalo už na prvý pohľad. Anotácia príbehu znela zaujímavo, a preto som nad prečítaním tejto knihy dlho neváhal. Na dielo som sa tešil aj kvôli pozitívnym ohlasom čitateľov, ktorí tvrdili, že Hovor! je prepracovaný psychologický román. S odstupom času musím s recenziami ostatných čitateľov súhlasiť. Ak by som mal zhodnotiť, čo sa autorke v knihe najväčšmi podarilo, bola by to postava Melindy, ktorá čitateľovi odhaľuje počas celého príbehu svoje vnútro a zdôveruje sa mu s tým, čo ju najviac ranilo. Hoci román poväčšine tvoria Melindine myšlienkové pochody, ktoré však neprekročia hranice jej mysle, kniha bola písaná pútavým a netradičným štýlom, takže nemožno povedať, že by som sa aj napriek menšej absencii priamej reči počas čítania nudil.

Ďalším pozitívom, ktoré spomeniem, je aj kratší rozsah knihy. Keďže autorka rozložila príbeh na dve stovky strán, čitateľ si musí viaceré udalosti domyslieť sám. Podobne je to aj s koncom, ktorý ostáva otvorený. Myslím si, že práve mnohé nejasné výklady skutočnosti dopomôžu atmosfére tohto príbehu. Autorka do svojho diela okrem iného vložila aj niekoľko zaujímavých myšlienok a celý námet knihy poskytuje čitateľovi priestor na zamyslenie sa. Román sa dá čítať na viacerých úrovniach a určite sa nemusíte báť toho, že mu neporozumiete. Vďaka príjemnému štýlu a jednoduchosti zápletky je vhodný pre širokú škálu čitateľov, ktorí mu prídu na chuť. 

"Najľahšie je mlčať. Zavri ústa, zahryzni si do jazyka, nechaj si to pre seba. Všetky tie kecy o komunikácii, ktorými nás zasypávajú v telke, sú obyčajný podfuk. V skutočnosti nikoho nezaujíma, čo máš na srdci." 

Román Hovor! ma veľmi príjemne prekvapil. Možno je to iba náhoda, no knihy s podobnou tematikou, ktorej by sa dozaista mala venovať väčšia pozornosť, sa čoraz častejšie objavujú v kníhkupectvách. Možno i to je signál toho, že je v školách stále menej a menej Melínd, ktoré skrývajú svoje tajomstvá vo svojom vnútri. Román určite odporúčam každému, kto má chuť na netradičný príbeh, ktorý svojho čitateľa určitým spôsobom obohatí a prinúti ho zamyslieť sa nad tým, čo sa deje okolo nás. Kniha mi pripomenula dielo Nevypovedané, ktoré ma takisto príjemne prekvapilo. Dúfam, že podobnú skúsenosť s týmto príbehom budete mať aj vy. Prajem pekné čítanie! :-) 

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te