Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Cestovateľ (Alexandra Bracken)

Tematika cestovania časom sa stala v súčasnosti jednou z najpopulárnejších námetov pre fantasy knihy a seriály. Okrem pútavej zápletky totiž dokáže čitateľovi sprostredkovať svedectvo z danej doby, a tým sa stáva cestovanie v čase príťažlivým pre množstvo fanúšikov fantasy príbehov. Kniha Cestovateľ ma pre svoje pozitívne ohlasy zaujala už pred niekoľkými mesiacmi, a preto som si jej vydanie v slovenčine, o ktoré sa postaralo vydavateľstvo Motýľ, nemohol nechať ujsť. 

Husľová virtuózka Etta Spencer sa náhle a prekvapivo ocitá v neznámom svete, míle a storočia od svojho domova. Po tom, čo ju cudzie dievča sotí cez priechod v čase, Etta zisťuje, že patrí do známej rodiny, ktorá má dar cestovať časom. Ocitá sa na lodi uprostred mora a netuší, čo ju čaká. Nicholas Carter žije spokojným životom na mori. Keď sa však na jeho lodi objaví mladá cestovateľka, začína sa jeho životom znova prepletať tieň minulosti, ktorej sa doteraz snažil uniknúť. V tom istom čase jeho rodina Ironwoodových pátra po ukradnutom predmete neopísateľnej hodnoty, ktorý dokáže nájsť a priniesť späť jedine Etta. A tak sa odvážna husľová virtuózka a Nicholas vydávajú na nebezpečnú cestu naprieč storočiami a kontinentmi, aby našli a zničili to, čo má moc navždy zmeniť časovú os a pozmeniť životy všetkých ľudí naprieč storočiami.

Už na prvých stranách zisťujeme, že nepôjde o obyčajný príbeh. Autorka úvodné strany a celkovo prvú polovicu knihy zamerala skôr na opisy a vykreslenie jednotlivých súvislostí. Použila svoju fantáziu, ktorá je naozaj bohatá, a vytvorila vlastné pravidlá pre cestovanie v čase. Páčilo sa mi, že ho poňala po svojom, a nekopírovala svojich predchodcov. Síce mi chvíľu trvalo, pokým som sa do celej atmosféry a zápletky dostal, po niekoľkých kapitolách som si už čítanie naplno užíval. Alexandra Bracken má totiž veľmi príjemný štýl, ktorý sa dobre číta. A hoci opisy častokrát spomaľovali spád celého príbehu, kniha bola originálna a pútavá.

"Melódia jej srdca nemala žiadne meno; bola rýchla a ľahká. Plynula 
vo vlnách ‒ klesala, keď vydýchol a stúpala, keď sa nadýchol. Bol 
to dážď stekajúci po skle, hmla rozpínajúca sa po hladine mora. 
Vŕzganie masívnej konštrukcie lode. Tajomstvá, ktoré šepká 
vietor, neviditeľný život, ktorý sa pohybuje pod nimi." 

Ako skoro v každej knihe pre mladých, aj v Cestovateľovi nájdete štipku romantiky. Autorka vytvorila klasickú romancu medzi Ettou a Nicholasom, ktorej osud nepraje. Síce to hlavným postavám spolu pristalo a vzájomne sa dopĺňali, predsa len mohla Bracken na tomto aspekte knihy popracovať viac ‒ a neskĺznuť do klišé, ako sa jej párkrát podarilo. Na druhej strane, ani jedna z postáv mi výrazne neprekážala. Aj Etta, aj Nicholas mali svoje nedostatky, ktoré sa však podpísali na reálnosti postáv. Etta častokrát vystupovala naivne, no verím, že sa o jej charaktere dozvieme viac v pokračovaní. To vyšlo v Amerike len pred pár dňami.

"Keby existoval priestor, kde by na nich čas 
mohol zabudnúť, chcela by ho nájsť." 

Knihu Cestovateľ hodnotím ako príjemné oddychové čítanie, v ktorom nájdete originálnu zápletku. Pútavý štýl autorky vás prinúti listovať až do samého konca, aby ste sa dozvedeli, ako sa román skončí. Hoci má kniha zopár nedostatkov, som rád, že som si ju prečítal. Odporúčam ju každému, kto obľubuje fantasy príbehy alebo má chuť na netradičný román, ktorý vám pomôže odpútať sa od každodennej reality a rutiny. Prajem pekné čítanie! :-) 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...