Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román, nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti. Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí. No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať. 

"Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zaplatiť. Slzami. Krvou. Až na samotnom konci, na úplnom konci, zistíme, či to stálo za to." 

Už od prvej kapitoly sa mi na pokračovaní tejto série niečo nezdalo. Akoby sa štýl autorky a smerovanie zápletky otočili o stoosemdesiat stupňov. Calla sa stratila v množstve tajomstiev a jej pátranie vôbec nikam neviedlo. Mala otázky, no nikto jej nemohol poskytnúť odpovede. Všetko sa odrazu sústreďovalo iba na to, aby našla hlavná postava pravdu. Po dvoch stovkách strán som mal ale pocit, že sa v knihe vôbec nič neudialo a že by sa celý obsah druhej časti dokázal zmestiť do dvoch kapitol. V závere románu som však taktiku autorky (aspoň čiastočne) pochopil. Coleová potrebovala udržať čitateľa v napätí a zoznámiť ho s ďalšími postavami, ktoré hrajú v príbehu podstatnú rolu. Práve preto malo toto "zdržiavanie" svoj zmysel, no viacerí ho budú považovať iba za nepodstatnú vatu. Aj napriek tomu ale musím povedať, že ma čítanie tejto knihy bavilo a že bol príbeh napísaný pútavo. Neprečítal som ho na jeden šup ako to bolo v prípade Nocte, no i tak som sa ku knihe rád vracal. 

"Je nebezpečný. Ale prečo? Keď stál vo dverách mojej izby, v hlave mi napadla iba jedna myšlienka. Dare je zbraň, ničivá zbraň."

Túto sériu nedokážem prirovnať k žiadnej inej a nemôžem povedať, že by som sa s podobnou zápletkou už niekedy stretol. Autorka vytvorila originálnu dejovú líniu bez toho, že by sa výrazne inšpirovala svojimi predchodcami. Za to má u mňa veľké plus. Netradične pôsobia aj krátke vety a opakovania zhlukov význam nedávajúcich slov. Aj to pridáva knihe na autentickosti a robí ju netradičnou. Je možné, že budete mať pocit, že sa hlavná hrdinka alebo autorka doslova pomiatli. Premysleli si to všetko dopredu alebo len strieľali myšlienku za myšlienkou bez akejkoľvek logickej súvislosti? Na túto otázku si len málokto trúfne odpovedať. 

"Mám nutkanie natiahnuť ruku a dotknúť sa ho, utešiť ho, objať. Ibaže nemôžem. Je tam niečo, čoho sa musím báť. A pokiaľ neviem, čo to je, potrebujem si udržať odstup. Je to jediný spôsob, ako prežiť." 

Po Nocte som mal na pokračovanie vysoké očakávania, avšak Verum ich splnilo iba čiastočne. Kniha sa mi páčila, avšak v prvej časti nastavila Coleová latku príliš vysoko. Nocte mi prišlo o niečo dynamickejšie a prepracovanejšie. To ale neznamená, že by ste si Verum nemali prečítať. Príbeh sa posunul ďalej, mali sme možnosť dozvedieť sa niečo o minulosti Darea a autorka tiež prišla v závere s ďalším zvratom, ktorý celú situáciu zmenil. A preto nám neostáva nič iné len čakať na posledný diel. Verím, že v preklade dorazí čo najskôr. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te