Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román, nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti. Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí. No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať. 

"Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zaplatiť. Slzami. Krvou. Až na samotnom konci, na úplnom konci, zistíme, či to stálo za to." 

Už od prvej kapitoly sa mi na pokračovaní tejto série niečo nezdalo. Akoby sa štýl autorky a smerovanie zápletky otočili o stoosemdesiat stupňov. Calla sa stratila v množstve tajomstiev a jej pátranie vôbec nikam neviedlo. Mala otázky, no nikto jej nemohol poskytnúť odpovede. Všetko sa odrazu sústreďovalo iba na to, aby našla hlavná postava pravdu. Po dvoch stovkách strán som mal ale pocit, že sa v knihe vôbec nič neudialo a že by sa celý obsah druhej časti dokázal zmestiť do dvoch kapitol. V závere románu som však taktiku autorky (aspoň čiastočne) pochopil. Coleová potrebovala udržať čitateľa v napätí a zoznámiť ho s ďalšími postavami, ktoré hrajú v príbehu podstatnú rolu. Práve preto malo toto "zdržiavanie" svoj zmysel, no viacerí ho budú považovať iba za nepodstatnú vatu. Aj napriek tomu ale musím povedať, že ma čítanie tejto knihy bavilo a že bol príbeh napísaný pútavo. Neprečítal som ho na jeden šup ako to bolo v prípade Nocte, no i tak som sa ku knihe rád vracal. 

"Je nebezpečný. Ale prečo? Keď stál vo dverách mojej izby, v hlave mi napadla iba jedna myšlienka. Dare je zbraň, ničivá zbraň."

Túto sériu nedokážem prirovnať k žiadnej inej a nemôžem povedať, že by som sa s podobnou zápletkou už niekedy stretol. Autorka vytvorila originálnu dejovú líniu bez toho, že by sa výrazne inšpirovala svojimi predchodcami. Za to má u mňa veľké plus. Netradične pôsobia aj krátke vety a opakovania zhlukov význam nedávajúcich slov. Aj to pridáva knihe na autentickosti a robí ju netradičnou. Je možné, že budete mať pocit, že sa hlavná hrdinka alebo autorka doslova pomiatli. Premysleli si to všetko dopredu alebo len strieľali myšlienku za myšlienkou bez akejkoľvek logickej súvislosti? Na túto otázku si len málokto trúfne odpovedať. 

"Mám nutkanie natiahnuť ruku a dotknúť sa ho, utešiť ho, objať. Ibaže nemôžem. Je tam niečo, čoho sa musím báť. A pokiaľ neviem, čo to je, potrebujem si udržať odstup. Je to jediný spôsob, ako prežiť." 

Po Nocte som mal na pokračovanie vysoké očakávania, avšak Verum ich splnilo iba čiastočne. Kniha sa mi páčila, avšak v prvej časti nastavila Coleová latku príliš vysoko. Nocte mi prišlo o niečo dynamickejšie a prepracovanejšie. To ale neznamená, že by ste si Verum nemali prečítať. Príbeh sa posunul ďalej, mali sme možnosť dozvedieť sa niečo o minulosti Darea a autorka tiež prišla v závere s ďalším zvratom, ktorý celú situáciu zmenil. A preto nám neostáva nič iné len čakať na posledný diel. Verím, že v preklade dorazí čo najskôr. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia
Zdroj obrázkov: zdroj, zdroj, zdroj

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

SÚŤAŽ: Veľkonočný knižný hop

Priznávam, že čo sa týka súťaží, môj blog na tom vie byť dosť biedne. Pár dní pred dneškom som sa rozhodol vás potešiť a aj tento Veľkonočný hop (ktorý usporadúva Knižní doupě )   mi to pomôže zrealizovať. A tentokrát poteším nielen Slovákov , ale aj českých čitateľov môjho blogu. Keď už je tá Veľká noc! :D :D Inak, dievčatá, užite si ju :D A o čo sa bude súťažiť? Keďže v Česku POTOMKOVIA zatiaľ nevyšli a u nás je tomu už  nejaký ten piatok, rozhodol som sa do súťaže vložiť práve Partials - Potomkovia  od Dana Wellsa . Vopred ďakujem za zapojenie do súťaže a prajem vám veľa šťastia :) A šťastie môžete skúsiť aj na ďalších 11tich blogoch, ktoré nájdete v linkovači na konci článku.  Pravidlá súťaže: Do súťaže sa môžu zapojiť aj slovenskí, aj českí čitatelia blogu.  Podmienkou je ale nasledovanie môjho blogu . Ak nasledovateľmi nie ste, môžete tak urobiť v pravom bočnom paneli: Následníci, pripojiť sa k tejto lokalite.  Súťaž trvá ...

Aký je váš názor na fanfiction? | súťaž o knihu Bozk

V posledných týždňoch sa na knižných blogoch a sociálnych sieťach spomínala kniha After: Bozk viac než často. Fanficion na populárnu hudobnú skupinu One Direction , ktorá spôsobila šialenstvo po celom svete, totiž už o malú chvíľu vyjde aj v slovenčine . Napriek tomu, že má spomínaná hudobná skupina množstvo odporcov, čitatelia si knihu After: Bozk doslova zamilovali . A keďže som bol jedným z tých, ktorí si mali možnosť prečítať knihu s malým predstihom, za seba môžem povedať, že ma príjemne prekvapila .  Hoci malo After  skoro šesťsto strán a viaceré pasáže sa v ňom niekoľkokrát opakovali, aj tak ma čítanie tejto knihy bavilo a nevedel som sa od nej odtrhnúť. Anna Toddová píše naozaj pútavo a musím sa priznať, že som je to celé zhltol aj s navijakom . Do príbehu vniesla realistickú atmosféru a ja som jej uveril každé slovo. Súhlasím, hrdinovia sa neraz správali hlúpo a nerozvážne, avšak takí mladí ľudia sú. Majú chyby, a rovnako ani táto kniha nie je dokonalá , ...

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...