Preskočiť na hlavný obsah

FOTORECENZIA: Harry Potter a Väzeň z Azkabanu – ilustrovaná edícia (J. K. Rowlingová, Jim Kay)

Už sú to dva roky, odkedy vyšlo prvé ilustrované vydanie Harryho Pottera v slovenčine – a skoro sedemnásť rokov od vydania prekladu úplne prvej časti. Pamätám si svoje nadšenie, keď som prvýkrát videl ilustrácie talentovaného Jima Kaya. Vravel som si, že túto knihu musím mať čo najskôr na svojej poličke. Ani sme sa nenazdali a do kníhkupectiev dorazila už tretia v poradí. Pre útek Siriusa Blacka na každom rohu číhajú dementory a povráva sa, že Black ide tentokrát po Harrym. Ročníkom navyše kolujú chýry a predpovede smrti. Zdá sa, že Harryho čaká väčšie dobrodružstvo než by hocikto predpokladal...

"Nikto však ani slovami, ani ničím iným náladu 
Harrymu nezlepšil, pretože všetci vedeli iba 
polovicu z toho, čo ho trápi."


Mohlo by sa zdať, že sú tieto ilustrované knihy určené len pre deti. Veď aj doma ma vysmiali, či sa ešte stále cítim ako dieťa, keď si listujem obrázkové knižky. Ilustrované vydanie z dielne Jima Kaya však pôsobí luxusným dojmom a nie je len obyčajnou obrázkovou knihou, ktorá skončí pod rukami detí. Veď nenadarmo za ňu spomínaný autor získal Medailu Kate Greenawayovej. Jednotlivé ilustrácie dokonale dopĺňajú celý príbeh a dodávajú mu celkom iný rozmer. Okrem farebných obrázkov publikácia obsahuje aj viaceré textúry, od jednoduchých až po zložité. Listovanie vo Väzňovi z Azkabanu bolo pre mňa doslova zážitkom. Kniha je tentokrát o niečo bacuľatejšia než jej dve predchodkyne. Počas čítania som viackrát myslel na to, ako to autori vymyslia s ďalšími pokračovaniami a ako vyriešia situáciu s neustále pribúdajúcim rozsahom strán. Tretia časť totiž váži skoro dva kilogramy a pripomína poriadnu bichľu. Ohnivá čaša by mala v ilustrovanej edícii vyjsť v roku 2019. 












"... a z konca prútika nevyletel beztvarý obláčik hmly, ale oslepujúce žiarivé strieborné zviera. Obrátil k nemu oči, aby videl, čo to je. Vyzeralo to ako kôň. Potichu cválalo preč po tmavej hladine jazera. Videl, ako na brehu zviera sklonilo hlavu a vrhá sa na hemžiacich sa dementorov... Cválalo v kruhu okolo tmavých postáv a dementori sa vytrácali, rozpŕchli sa, ustupovali do tmy. Odišli."



Ak som spomínal, že bolo pre mňa čítanie tejto knihy zážitkom, určite za to mohla aj vôňa papiera a farieb, ktorá je pre tieto ilustrované vydania špecifická. Svoje o tom vedia tí, ktorí si počas čítania radi ku knihe "pričuchnú" a práve preto tlačenú knihu uprednostnia pred čítačkou. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo v ilustrovaných knihách vidím budúcnosť. Nevýhodou tohto vydania môže byť cena, ktorá sa pohybuje okolo troch desiatok eur. Keď však nazriete dovnútra, zistíte, že je adekvátna. Hoci sa všetko presúva na internet, digitálna verzia určite nenahradí pestré ilustrácie. Ak aj o niekoľko rokov zaniknú tlačené knihy, diela podobného charakteru ako je toto z kníhkupectiev určite nevymiznú.

"Dôsledky našich činov sú také zložité a rôznorodé, že predpovedať budúcnosť je naozaj veľmi ťažké."

Ak stále neviete, čo si zaželať pod vianočný stromček, obrázkový Väzeň z Azkabanu môže byť tou správnou voľbou, ktorá vám vyčarí na tvári úsmev a radosť. Moje očakávania Väzeň z Azkabanu splnil a mám pocit, že sú ilustrácie každým vydaním prepracovanejšie. Rovnako aj samotná obálka vo mne vyvolala veľmi príjemný dojem. Dielo je dôkazom toho, že autor svoju prácu robí naozaj naplno a že táto kniha nie je iba románom, ale umeleckým dielom. Na koniec ďakujem vydavateľstvu Ikar za možnosť vám toto ilustrované vydanie priblížiť. :-)

zdroj obrázkov: vlastné fotografie

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo