Preskočiť na hlavný obsah

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba, ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar. Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie. 

Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením. Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače. Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom. Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá spávať, preto pátra ďalej. Keď objaví dôkazy o tom, že má strýka, začnú v nej hlodať pochybnosti. Čo ak otec stále žije? Čo ak mama klamala? S pomocou bývalého priateľa sa Angie vydá z Nového Mexika do Los Angeles, aby otca našla. Cestou sa dozvedá neľahkú pravdu nielen o sebe a mame, ale zisťuje, čo sa v minulosti skutočne stalo s otcom.

"Nerev, prikázala si v duchu a utrela si slzy. V trinástich mala s umením sebakontroly už dosť skúseností. Emócie dokázala ovládnuť, zavrieť ich do škatuliek a odoslať do nedostupných hlbín svojho vnútra."

Prednosťou knihy Keby som ťa našla je najmä spôsob, akým je celý príbeh vyrozprávaný. V románe sa prelínajú dve dejové línie: jedna z pohľadu Marilyn, ktorá sa zaľúbila do Jamesa, a druhá z pohľadu Angie, jej dcéry. Aj napriek tomu, že je celá kniha postavená na hľadaní akejsi pravdy o tom, čo sa v skutočnosti stalo, dejová línia príbehu nie je taká priamočiara, ako by mohli čitatelia očakávať. Za negatívum považujem viaceré hluché miesta v prvej polovici románu. Hoci autorka prišla s pútavým námetom, mal som pocit, že z neho nedokázala vyťažiť maximum

Aj keď sa jej kniha čítala dobre a jednoducho, deju chýbal spád. Skutočnú gradáciu román nabral až na samom konci, kde autorka odkrýva tajomstvá a odpovedá na otázky čitateľov. Pozitívum vidím najmä v rôznorodosti tém, ktorým sa autorka v knihe venuje. Sú nimi zneužívanie, domáce násilie, no takisto aj pátranie po pravde a minulosti. Zaujímavé je tiež sledovať, do akej miery dokáže minulosť ovplyvniť prítomnosť. Autorka pôsobí na emócie a často poukazuje na následky nášho konania.

"...keď je človek zamilovaný, celý svet 
má na dosah ruky."

Keby som ťa našla možno považovať za príjemné oddychové čítanie, ktoré má však niekoľko nedostatkov. Za pozitívum považujem originálny štýl vypovedania príbehu, a takisto aj celkový námet románu. Viacerým čitateľom ale môže spomínaný štýl prekážať. Sám som sa niekoľkokrát nevedel v dejovej línii zorientovať a ujasniť si, ktorá udalosť predchádzala ktorej. Ak však hľadáte netradičné čítanie, ktoré vás bude držať až do poslednej strany v napätí, Keby som ťa našla môže byť tou správnou voľbou. Autorka kvalitou neprekonala svoju predošlú knihu, avšak dokázala si udržať štandard, ktorý pred troma rokmi nastolila. Prajem pekné čítanie.
zdroj obrázkov: weheartit.com

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo