Preskočiť na hlavný obsah

More, ktoré skrýva pochmúrne tajomstvo | recenzia knihy Rebecca (Daphne Du Maurier)


Hlavná hrdinka románu sa na francúzskej Riviére zaľúbi do príťažlivého a zámožného Angličana Maximiliana de Winter. Ľúbostný vzťah zakrátko spečatia manželským sľubom a zdá sa, že mladá manželka si rýchlo zvykne na nový domov na romantickom anglickom pobreží. Netuší však, že na jej šťastie čoskoro začne vrhať tieň prízrak Maximovej prvej ženy – nebohej Rebeccy. Vo vytváraní stiesňujúceho ovzdušia zohráva úlohu aj komorná, pani Danversová, ktorá je presvedčená, že nikto nemôže a nesmie nahradiť predchádzajúcu šarmantnú a dokonalú pani domu. Neštíti sa pritom nijakých prostriedkov, aby novej manželke strpčila život. Čoraz ponurejšiu atmosféru podfarbuje hučanie mora, ktorého vlny skrývajú pochmúrne rodinné tajomstvo. Podarí sa novej pani de Winterovej zistiť pravdu a vystúpiť z tieňa svojej predchodkyne?

Približne v čase, keď som zistil, že román Rebecca vyjde opäť v slovenskom preklade vo vydavateľstve Ikar, vyskočila na mňa na Netflixe ukážka na rovnomenný film. Neskôr som zistil, že ide o rovnaké dielo, čo ma veľmi potešilo. Z ukážky som totiž predpokladal, že pôjde o kvalitný film – a rovnako aj knihu so zaujímavou zápletkou. Knihe som dal prednosť. A dobre som urobil. 

 "Každého raz postretne hodina ťažkej skúšky. Každý máme svojho zlého ducha, ktorý nás posadne, mučí a musíme s ním bojovať."

Hneď na začiatku románu som si všimol bohatú slovnú zásobu autorky (a dozaista aj pani prekladateľky) a viaceré kvetnaté opisy. Mohli by ste si povedať, že pôjde o náročnejšie čítanie, s komplikovaným dejom, no opak je pravdou. Autorka sa podľa môjho názoru snažila spomínanú slovnú zásobu prispôsobiť prostrediu a celkovému duchu, v ktorom sa tento román odohráva. A ten môžeme cítiť aj z ukážky na filmové spracovanie. História, tradícia, prepych či zámožné sídlo. To všetko charakterizuje aj prostredie diela Rebecca. Musím povedať, že Daphne Du Maurier tento aspekt zvládla vynikajúco.

"Aké šťastie, že horúčku prvej lásky nemožno dostať dva razy, lebo prvá láska je choroba a ťarcha, nech si básnici hovoria, čo chcú."

Z pohľadu zápletky a vývoja deja autorka veľmi dobre rozvrhla akciu. Hoci sa v niektorých kapitolách nevyhla ani hluchým miestam, v závere knihy zápletku primerane vystupňovala. Ak by som mal uviesť výhradu, ktorú mám voči tomuto príbehu, pravdepodobne by to bola hlavná postava, nová pani de Winter. Tá na môj vkus až príliš zveličovala a prežívala isté udalosti. Pripisovala im často zbytočný význam, čo bolo v konečnom dôsledku kontraproduktívne, a čo bezúčelne zaťažovalo čitateľa. 

"Ťažko je žiť s diablom a uchovať si zdravý rozum."

Možno sa pýtate, či sa mi viac páčilo knižné alebo filmové spracovanie tohto príbehu. Musím však povedať, že obe verzie mali niečo do seba. V prípade knihy to bol výborný štýl autorky a viaceré detaily, ktoré filmu unikli. Herecké výkony, prostredie a celková produkcia ale nedostatky dorovnali, a poňali príbeh modernejším spôsobom. Stále si však myslím, že knihe by ste mali dať prednosť. Ak totiž hľadáte román, ktorý vás vytrhne zo všedných dní, hoci to môže znieť ako klišé, Rebecca bude tou správnou voľbou. Pokojne aj ako vianočný darček. :-)

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

RECENZIA: Chlapec v pásikavom pyžame (J. Boyne)

Len si zaspomínajte, akí ste boli v deviatich rokoch . Lepili ste si tetovačky na ruku, rozčuľovali sa nad legom, ktoré nie a nie postaviť alebo ste plakali nad rozbitým kolenom ? To je realita každého z nás . Teda... skoro každého. Bruno také šťastie nemal. Jeho otec dostal pracovné miesto ďaleko od svojej rodiny , a tak sa všetci sťahujú do zvláštneho miesta, ktoré sa Brunovi ani trochu nepáči. Nie je tam nikto, s kým by sa mohol hrať a podeliť sa o svoje zážitky. Ako poriadny dobrodruh zbožňuje objavovanie nových vecí a plot , ktorý sa tiahne kam mu len oko dovidí, ihneď upriami jeho pozornosť . Keď však objaví ďalšieho chlapca , jeho tajné prechádzky naberú úplne nový rozmer.  Už na začiatku by som rád povedal, že neznášam vojny a aj keď so mnou budú mnohí nesúhlasiť, zastávam názor, že ľudská hlúposť a chamtivosť nemá konca kraja . Anotácia tohto príbehu však nedokáže opísať všetky pocity , ktoré pri čítaní Chlapca v pásikavom pyžame zažijete. Nie, nie je to obyča...

Najkrajší darček pre knihomoľa

Keď je človeku smutno , potrebuje niečo, čo ho rozveselí. Vo väčšine prípadov zaberá obľúbená hudba, film alebo priatelia . Na knihomoľov taktiež zaberajú vymenované techniky, no to, čo ich najviac poteší, je pohľad na ich obľúbené knižky . Čo by to bolo za knihomoľa bez svojej vysnívanej knižnice ? Môžem sa priznať, že pohľad na svoje papierové stvorenia zbožňujem. Avšak tým, že sa zo mňa stal knižný bloger, prečítal som množstvo kníh a kapacity poličky každého z nás sa výrazne obmedzili. Preto aj ja patrím medzi takých, ktorí musia riešiť s každou novou knihou dilemu, kam ju strčiť.  V tejto situácií mi ako na zavolanie prišiel mail z jednej firmy, MT-nábytku , ktorá sa mi ako jednému z  aktívnych blogerov vrámci akcie Marec: mesiac knihy rozhodla venovať knižnicu podľa vlastného výberu. Pravdupovediac, keď som si prvýkrát prečítal túto správu (a verte, že následne ešte zopár desiatok krát, či správne rozumiem), ostal som nadšený. Z ponuky spomínaného MT nábytku ...

Mesačná chvastačka za november

November je mesiac, na ktorý nikdy nezabudnem. Veď nenadarmo už roky traduje výrok Navždy sa zachová v pamäti stužková ... Tento mesiac prišiel rad aj na mňa a už nejaký ten piatok nosím hrdo na bunde zelenú stužku , ktorá mi neustále pripomína, že sa pomaly ale isto budem uberať akademickým smerom. Ale o tom potom... Späť k mesačnej chvastačke , ktorú usporadúva Judit . Práve kvôli spomínanej stužkovej bol tento mesiac úplne iný než tie ostatné a na čítanie kníh mi ostalo len veľmi malo času. Prvú polovicu novembra sme totiž strávili nácvikom čísel (ktorých bolo naozaj veľa - veď len ja som figuroval v piatich z nich a okrem toho som celú stužkovú spolu so spolužiačkou moderoval) alebo učením  sa na množstvo písomiek. Čas, ktorý mi ostal, som sa snažil venovať knihám, ktoré na mňa čakali ešte z minulých mesiacov . Dnes už môžem spokojne povedať, že som si našiel čas na každú z nich. Už len publikovať recenzie. :-) Čo sa týka prírastkov, do knižnice mi pribudla iba je...