Preskočiť na hlavný obsah

Akadémia, ktorá ukrýva desivé tajomstvo | recenzia knihy Pavúčia ľalia (Danielle Hartová)


Danielle Hartovú poznajú mladí čitatelia najmä zo sociálnej siete Wattpad, na ktorej autorka publikovala viaceré svoje príbehy. Aj keby ste to možno nepovedali, pod pseudonymom sa skrýva slovenská autorka. Pavúčia ľalia je jej prvý román, ktorý vyšiel v knižnej podobe.

Otec Lillian Whiteovej sa obáva, že nevinná láska jeho 17-ročnej dcéry k jednoduchému vidieckemu chlapcovi prerastie do niečoho hlbšieho. Pošle ju preto študovať čo najďalej od domova. Lillian sa ocitne na Dievčenskej akadémii svätého Félixa. Študentky akadémie jej však jasne dávajú najavo, že medzi ne nepatrí. Lillian má strach aj zo starého kaštieľa, pretože v ňom často nachádza nezvyčajné ozdoby – vyryté pavúky. Nejde jej do hlavy, prečo je to tak. Našťastie sa s ňou spriatelí Isabella, pochabé, tvrdohlavé dievča, ktoré si nedá vziať slobodu. Lillian by za svoju jedinú priateľku dala ruku do ohňa. V srdci má zmätok – už sa nevyzná v citoch, čo ju k dievčaťu pútajú. Jedného dňa sa dozvie tajomstvo, ktoré Isabellu spája s dievčatami tej zvláštnej akadémie...

Za bránou riedko rastúcich briez, dubov a bukov vás vítajú vysoké stonky krvavočervených pavúčích ľalií. Kvety odlúčenia, povedal by ktosi. Podľa istej východnej legendy vraj tieto kvety rastú pri ceste na onen svet.

Keď som prvýkrát držal Pavúčiu ľaliu v rukách, bol som prekvapený, že ide o naozaj krátky príbeh, ktorý pozostáva len z dvoch stoviek strán. Aj napriek tomu však bola na internete prezentovaná ako historická romanca – a tie sprevádza spravidla komplikovaná sieť vzťahov, ktoré súvisia s často zbytočne „natiahnutým“ dejom. To ale nie je prípad románu Danielle Hartovej. Príbeh odbremenila od hluchých miest a dala si záležať, aby zápletka plynula rýchlo a bez zbytočných „zádrheľov“ – čím si u mňa získala veľké plus

Autorka veľmi dobre vykreslila postavu hlavnej hrdinky Lillian, ktorá bola zároveň rozprávačkou celého príbehu. Jej vek zvolila autorka úmyselne – predpokladajúc, že sa tým priblíži cieľovej skupine čitateľov. Pozitívne hodnotím aj rozvrhnutie dejovej línie a stupňovanie napätia na jej konci. Ak by som však mal uviesť, čo mi na knihe prekážalo, pravdepodobne by to bolo vykreslenie zvyšných postáv. Tie by si podľa môjho názoru zaslúžili väčší priestor. Rovnako aj vykreslenie doby a historických súvislostí, v ktorých vidím nevyužitý žánrový potenciál príbehu. Absencia rozsiahlejších opisov a komplikovanejšej zápletky ale pravdepodobne súvisí s už spomínaným rozsahom knihy, ktorý autorka prispôsobila žánru young adult kníh. 

V salóne sa rozhostilo hrobové ticho. Zúfalo, bezútešne som sa rozplakala. Kľačala som na dlážke pri Isabelle a všetci v salóne na mňa súcitne hľadeli. Pochopili, že nie som iba cudzí človek, čo s nimi nemá nič spoločné.

Čo dodať na záver? Pavúčia ľalia je príjemným oddychovým čítaním a určite si zaslúži vašu pozornosť. Hoci môže zaujať aj starších čitateľov, pre jednoduchosť dejovej línie a nenáročnosť románu na pochopenie ho odporúčam skôr mladším fanúšikom young adult literatúry. Ak vás dielo zaujme, rovnako si pozrite aj ďalšie príbehy tejto slovenskej autorky, ktoré sú voľne dostupné na Wattpade. Prajem pekné čítanie!

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Striedanie pohľadov v knihe: ozvláštnenie príbehu alebo len marketingový ťah vydavateľstva?

Pred pár rokmi by som dokázal chlapčenských rozprávačov v knihách pre mladých zrátať na prstoch jednej ruky. Všetkým príbehom totiž vládli ženy. Avšak niet sa čomu čudovať: primárnym publikom pre young adult literatúru boli a vždy budú dievčatá. V poslednom čase sa však situácia trochu zmenila a do popredia sa dostalo striedanie pohľadov , z ktorých je daná kniha vyrozprávaná. Autori románov dozaista pochopili, že pohľad druhej postavy môže príbeh nielen ozvláštniť, ale možno zarobiť aj nejaké to euro navyše.  Pamätám si, aký rozruch spôsobila Stephenie Meyerová , keď oznámila, že píše novú knihu z Edwardovho pohľadu. Osud (alebo skôr neprajní príbuzní) to ale zariadili inak a nedokončené dielo sa ocitlo na internete. Vtedy som si ako každý verný fanúšik prial, aby som príbeh mohol dočítať do konca . Nestalo sa tak. V tej chvíli ale mnohí z nás zistili, že pozrieť sa na obľúbenú zápletku z druhého uhla pohľadu nemusí byť ten najhorší nápad. Knižnú scénu teda zaplnilo