Akadémia, ktorá ukrýva desivé tajomstvo | recenzia knihy Pavúčia ľalia (Danielle Hartová)

Danielle Hartovú poznajú mladí čitatelia najmä zo sociálnej siete Wattpad, na ktorej autorka publikovala viaceré svoje príbehy. Aj keby ste to možno nepovedali, pod pseudonymom sa skrýva slovenská autorka. Pavúčia ľalia je jej prvý román, ktorý vyšiel v knižnej podobe.

Otec Lillian Whiteovej sa obáva, že nevinná láska jeho 17-ročnej dcéry k jednoduchému vidieckemu chlapcovi prerastie do niečoho hlbšieho. Pošle ju preto študovať čo najďalej od domova. Lillian sa ocitne na Dievčenskej akadémii svätého Félixa. Študentky akadémie jej však jasne dávajú najavo, že medzi ne nepatrí. Lillian má strach aj zo starého kaštieľa, pretože v ňom často nachádza nezvyčajné ozdoby – vyryté pavúky. Nejde jej do hlavy, prečo je to tak. Našťastie sa s ňou spriatelí Isabella, pochabé, tvrdohlavé dievča, ktoré si nedá vziať slobodu. Lillian by za svoju jedinú priateľku dala ruku do ohňa. V srdci má zmätok – už sa nevyzná v citoch, čo ju k dievčaťu pútajú. Jedného dňa sa dozvie tajomstvo, ktoré Isabellu spája s dievčatami tej zvláštnej akadémie...

„Za bránou riedko rastúcich briez, dubov a bukov vás vítajú vysoké stonky krvavočervených pavúčích ľalií. Kvety odlúčenia, povedal by ktosi. Podľa istej východnej legendy vraj tieto kvety rastú pri ceste na onen svet.“

Keď som prvýkrát držal Pavúčiu ľaliu v rukách, bol som prekvapený, že ide o naozaj krátky príbeh, ktorý pozostáva len z dvoch stoviek strán. Aj napriek tomu však bola na internete prezentovaná ako historická romanca – a tie sprevádza spravidla komplikovaná sieť vzťahov, ktoré súvisia s často zbytočne „natiahnutým“ dejom. To ale nie je prípad románu Danielle Hartovej. Príbeh odbremenila od hluchých miest a dala si záležať, aby zápletka plynula rýchlo a bez zbytočných „zádrheľov“ – čím si u mňa získala veľké plus. 

Autorka veľmi dobre vykreslila postavu hlavnej hrdinky Lillian, ktorá bola zároveň rozprávačkou celého príbehu. Jej vek zvolila autorka úmyselne – predpokladajúc, že sa tým priblíži cieľovej skupine čitateľov. Pozitívne hodnotím aj rozvrhnutie dejovej línie a stupňovanie napätia na jej konci. Ak by som však mal uviesť, čo mi na knihe prekážalo, pravdepodobne by to bolo vykreslenie zvyšných postáv. Tie by si podľa môjho názoru zaslúžili väčší priestor. Rovnako aj vykreslenie doby a historických súvislostí, v ktorých vidím nevyužitý žánrový potenciál príbehu. Absencia rozsiahlejších opisov a komplikovanejšej zápletky ale pravdepodobne súvisí s už spomínaným rozsahom knihy, ktorý autorka prispôsobila žánru young adult kníh. 

„V salóne sa rozhostilo hrobové ticho. Zúfalo, bezútešne som sa rozplakala. Kľačala som na dlážke pri Isabelle a všetci v salóne na mňa súcitne hľadeli. Pochopili, že nie som iba cudzí človek, čo s nimi nemá nič spoločné.“

Čo dodať na záver? Pavúčia ľalia je príjemným oddychovým čítaním a určite si zaslúži vašu pozornosť. Hoci môže zaujať aj starších čitateľov, pre jednoduchosť dejovej línie a nenáročnosť románu na pochopenie ho odporúčam skôr mladším fanúšikom young adult literatúry. Ak vás dielo zaujme, rovnako si pozrite aj ďalšie príbehy tejto slovenskej autorky, ktoré sú voľne dostupné na Wattpade. Prajem pekné čítanie!