Preskočiť na hlavný obsah

Okamih, ktorý všetko zmení | recenzia knihy Po celý čas (R. Lippincottová, M. Daughtryová)

Autorské duo Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej sa čitateľom predstavilo už v románe Na pár krokov, ktorý rozprával príbeh dvojice pacientov s cystickou fibrózou. Tentokrát prichádzajú s odlišnou, no zároveň veľmi podobnou zápletkou. A hoci by podľa anotácie mohlo Po celý čas vyznieť ako „klasický román o strácaní a nachádzaní“, nie je to celkom tak.
Kyle nemá dôvod pochybovať o svojej budúcnosti. Počas strednej školy tvoria s Kimberley nerozlučný pár a chystajú sa nastúpiť na rovnakú univerzitu. Všetko zmení noc po maturitnom večierku a tragická autonehoda. Kým Kyle sa preberá v nemocnici s poranením mozgu, Kimberley nehodu neprežila. Zdá sa, že nikto z najbližších nedokáže pochopiť, čím si Kyle prechádza. Výnimkou je Marley. Tá vie, aké je to stratiť milovaného človeka. Navyše je presvedčená, že za to nesie vinu. Vzájomným porozumením si liečia rany a upevňujú puto medzi nimi. Kyle neveril, že by ešte mohol byť šťastný, ale aj tak má pocit, že sa blíži niečo, čo mu opäť prevráti svet naruby. (zdroj: anotácia, upravené)

„Všetko je také isté okrem jednej maličkosti, na ktorej mi záleží najviac. Svet sa predsa môže krútiť ďalej, ak chce. Ja však odmietam pokračovať.“

Ak by som mal vyzdvihnúť najlepší aspekt románu Po celý čas, celkom určite by to bola premyslenosť a invenčnosť celej dejovej línie. Autorky sa veľmi úspešne vyhýbajú stereotypnej a prvoplánovej zápletke – a svojho čitateľa prekvapujú každou ďalšou kapitolou. S vývojom dejovej línie ho navyše nútia zamýšľať sa, čo je skutočné a čo nie. Ako to už totiž býva, láska – a to v akejkoľvek podobe – dokáže človeka pookriať, posilniť, no zároveň ho aj úplne zničiť.


Pozitívne vnímam aj hlavné postavy románu. Hoci som sa s Kylom často názorovo nezhodoval, pre jeho činy som mal takmer vždy pochopenie. Bol totiž dokonalým príkladom človeka, ktorý nie je ochotný vzdať sa, nech sa deje čokoľvek. Marley bola naopak akýmsi „tajomným prvkom“, respektíve postavou, ktorú ste nemohli len tak ľahko prekuknúť. To však súvisí s už spomínanou invenčnosťou autoriek, ktorá graduje v závere románu.

Fakt, že román Po celý čas obsahuje prvky rozprávky, považujem za jeho pridanú hodnotu. Ako totiž autorky uvádzajú v záverečnej poznámke ku knihe, stretnutie ľudí vo svete vybudovanom z príbehov a zo snov je reálne rovnako ako zelená tráva či vzduch, ktorý dýchame. Ba čo viac, vďaka dokonale premyslenej stratégii autoriek vyznievajú spomínané prvky rozprávky veľmi uveriteľne.

„Svet, čo ma obklopuje, je každým dňom menej hmlistý, ale to znamená, že ona sa mi vzďaľuje – sen, v ktorom som žil celý rok, sa rozpadáva, praská a odhaľuje svoje diery, vždy keď zaspím.“

Kniha autorského dua Rachel Lippincottovej a Mikki Daughtryovej je výnimočná najmä pre svoju atmosféru. Nie je iba obyčajným príbehom ľudí, ktorých život ovplyvnila tragická udalosť – je nádejou, že to, po čom najväčšmi tužíme, to, v čo veríme a o čom snívame, sa môže koniec koncov stať realitou. A vedzte, každý tomu potrebuje v týchto časoch aspoň na chvíľu uveriť.

zdroj obrázka: www.bux.sk

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Chlapec, ktorý by urobil všetko pre svoju milovanú hračku | recenzia knihy Vianočné prasiatko (J. K. Rowlingová)

Myslím, že J. K. Rowlingovú netreba špeciálne predstavovať. Okrem Harryho Pottera , ktorého snáď pozná každé dieťa na svete, jej minulý rok vyšiel v predvianočnom období aj ďalší príbeh pre deti. Pomenovala ho Ikabog a svoj knižný honorár venovala charitatívnej organizácii, ktorá pomáha osobám postihnutým pandémiou COVID-19 . Tento rok prichádza Rowlingová s ďalšou publikáciou pre deti, konkrétne s krásnou rozprávkou Vianočné prasiatko , ktoré má veľký potenciál získať si vaše srdce . A verte mi, nemusíte byť ani cieľovou skupinou tejto knižky. Ale pekne poporiadku... Zaspomínajte si na svoje detstvo. Mali ste aj vy obľúbenú plyšovú hračku , pri ktorej ste každý deň zaspávali? Hračku, ktorú ste potajomky prepašovali v ruksaku do školy a bola vždy pri vás, aj keď sa na vás kamaráti vykašľali? Či už to bol plyšový medvedík alebo zajko, určite ste naňho  dodnes nezabudli . Jack, hlavný hrdina tohto príbehu, má tiež svoju obľúbenú hračku. Je ňou plyšové prasiatko Mapi . Teda... bolo, až

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te