Preskočiť na hlavný obsah

RECENZIA: Mesto skla (Cassandra Clare)


Tretia kniha série Nástroje smrteľníkov
Jocelynin život je naďalej v ohrození. Clary ju chce zachrániť, a tak musí navštíviť Mesto skla, domov všetkých Tieňolovcov, aj napriek tomu, že vstupom do mesta porušuje všetky zákony. Až na mieste sa dozvedá, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon skončil vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. Valentine zoskupuje svoju armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. V zmätku prichádzajúcej vojny sa musia Tieňolovci rozhodnúť, či budú bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, alebo proti nim. Jace si postupne uvedomuje, čo všetko je ochotný riskovať pre Clary, ktorá musí sústrediť svoje nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla – ale za akú cenu? Láska je jedným zo smrteľných hriechov a tiene minulosti sa načahujú za Clary a Jaceom, ktorí sa musia postaviť Valentinovi.

 Brány Mesta skla sa otvárajú
Nie je to tak dávno, čo som na blogu recenzoval druhú časť Nástrojov smrteľníkov - Mesto popola. Presne pred týždňom sa do slovenských kníhkupectiev dostal tretí diel, ktorým mala séria pôvodne končiť a v ktorom Cassandra odpovedá na viaceré zvedavé otázky svojich čitate-ľov. Aj keď príbeh pôsobí uzavreto, Tieňolovci ním nekončia - ani zďaleka nie. Senzáciu, súhru fantázie, dôvtipu a nečakaných od-halení budete môcť sledovať nielen v Meste skla, ale aj ďalších troch pokračovaniach. Aj keď sa mi prvé dve časti veľmi páčili, Mesto skla bolo o niečom úplne inom. Cassandra ukázala svoju pravú tvár, výni-močnosť jej kníh a príbeh, ktorý sa vám zaraz vryje do podvedomia.

Clary, Jace a Tieňolovci
Vzťah Clary a Jacea sa vyostroval už od prvej knihy a každé ďalšie pokračovanie doň vnieslo ešte viac napätia. Ak sa pýtate, či autorka konečne tento nekonečný kolobeh uzavrela, poteším vás. Autorke dávam palec hore, pretože príbeh hlavných aktérov série vynikajúco premyslela a dejovú líniu veľmi dobre uzavrela. Viacerých vysvetlení sa však dočkali aj ostatné postavy a všetky odpovede znamenite dopĺňali hlavnú dejovú líniu, ktorá sa niesla v znamení napätého finále. No príbeh nebol stavaný len na odhaleniach - rovnako ako aj v predošlých dieloch, aj v Meste skla ma dokázala Cassie rozosmiať a veľa ráz mi vyčariť na tvári úsmev a protagonistov humoru, Magnusa a Aleca, si ponechám ešte dlho v pamäti.

Skvelé, skvelé a... skvelé
Jedným z charakteristických čŕt autorky je jej talent popisovať bojové scény a celkovo vykresliť príbeh a postavy ako také. V Meste skla som si užil najmä jeho druhú polovicu, kedy došlo ku kľúčovej roztržke postáv, ktorých vzťahy sa medzi sebou vyostrovali veľmi dlho. Kniha sa čítala jedna radosť a popoludnia, ktoré som s ňou strávil, som si rozhodne užíval. Za to sa určite podpísal aj veľmi kvalitný preklad, ktorý má pri tejto sérii pod palcom Otakar Kořínek.

Koniec? Určite nie!
Na čítanie Mesta skla som sa veľmi tešil. Kniha moje očakávania splnila a v porovnaní s predošlými časťami sa mi páčila najväčšmi. Nepochybujem o tom, že séria kvalitou prevyšuje väčšinu iných, a Mesto skla si právom zaslúži pomyselných päť hviezdičiek. Trojkou však Nástroje smrteľníkov nekončia a v slovenskom preklade môžme očakávať aj ďalšie tri pokračovania - Mesto padlých anjelov, Mesto stratených duší a záverečné Mesto nebeského ohňa. Kiežby sa dal čas pretočiť - a prehupnúť sa do februára, kedy je naplánované vydanie štvrtej časti.

Na záver by som chcel poďakovať vydavateľstvu Slovart za poskytnutie recenzného výtlačku.

Komentáre

  1. Úplne súhlasím! Trojka bola super, mňa totálne dostali všetky tri diely, keď som ich ešte prvýkrát čítala v češtine. Až teraz som si ich dokúpila v slovenčine, ale ak mám pravdu povedať, s prekladom až taká spokojná ako ty nie som. V jednotke som našla veľa slov, o ktorých som si istá, že sú spisovné, ale ja som ich v živote nepočula a do tínedžerskej knihy sa mi ani trochu nehodili. Vtipným hláškam to veľa ubralo na kvalite, lebo keď som knihy čítala v češtine, smiala som sa oveľa viac.
    Ale tak teším sa, že sa budú prekladať aj zvyšné časti, kúpim si ich, aby som ich mala pekne pokope. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V češtine som sériu nečítal, takže nemôžem porovnávať. Vo všeobecnosti som verný slovenčine a ak to nie je nutné, do češtiny sa nepúšťam. Niet nad rodný jazyk. :)
      A čo sa týka tých slov, nikdy nemôžeš vyhovieť všetkým, ale myslím, že sa s tým pán prekladateľ popasoval statočne.

      Odstrániť
    2. Myslím si, že sa každý prekladateľ pasuje s prekladom statočne :D Len niekomu to ide lepšie a niekomu horšie. Mne sa jeho štýl písania na TMI vôbec nehodí, ale aj to je vec názoru a vkusu. Koľko ľudí, toľko chutí.
      Knihy v češtine sa mi páčia. Neviem prečo, ale často oveľa viac ako v slovenčine.
      Mara Dyerová a Mechanický anjel sú výnimky. Majú brutálny slovenský preklad. Čítalo sa to rýchlo a nič mi tam nevadilo.

      Odstrániť
  2. mne sa slovenský preklad teda páči rozhodne viac ako český, hoci som ani v jednom jazyku celú neprečítala žiadnu knihu celú, zostávam verná originálom, Česi sa opäť nezapreli a poprekladali toľko mien koľko šlo... a to mne vážne vadí, slovenská, čo som videla, pôsobila fajn, jeden z tých lepších prekladov rozhodne :) kniha to je ale perfektná, naozaj ju milujem, jedna z obľúbených, ale tie slovenské obálky sa mi nepáčia :/ a teš a rozhodne na pokračovania, mesto stratených duší sa mi zo všetkých páčilo najviac :) len už chcem konečne aj tú poslednú :/ a samozrejme aj dark artifices :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. po tom, čo cassandra porobila v meste padlých anjelov som najprv rozmýšľala, že to mala ukončiť po meste skla, ktoré bolo fenomenálne, ale potom, hoci tie zatiaľ posledné dve knihy so mnou po emocionálnej stránke porobili všeličo, som vďačná, že tak neurobila a mriem zvedavosťou, čo sa stane v poslednej.
    ale čo sa mesta skla týka, z tých prvých troch sa mi rozhodne páčila najviac, o čom svedčí aj fakt, že som ju zhltla za jeden deň. fakt fantasticky sa jej darilo držať napätie a pri tom aj do toho vsunúť vtipné situácie a hlášky. v slovenčine som čítala len mesto kostí, pretože ostatné v knižnici nemajú a ja som švorc, ale kým vyjde posledný diel v angličtine, asi si prečítam všetky slovenské preklady, nech vidím, ako to všetko znie v rodnom jazyku. plus majú slovenské verzie krajšie obaly, aspoň podľa mňa .)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. ja som prečítla ešte len prvú časť a chystám sa na druhu, ale stále mi vŕta v hlave tá zápletka Jace a Clare. Viete mi niekto povedať, či sú skutočne súrodenci?

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyberiete si gauč alebo šťastie?

Kondičného trénera Maroša Molnára pozná celé Slovensko z televíznych obrazoviek, kde v relácii Extrémne premeny pomáhal chudnúť obéznym ženám aj mužom. Teraz prichádza s motivačnou knihou Gauč alebo šťastie , aby pohodlných postavil z gaučov , kde uvelebení čakajú na zázrak, a umožnil im nájsť skutočné šťastie v zdravšom životnom štýle . Maroš svojím nasadením, príbehom a sériou účinných cvičení inšpiruje a odovzdáva skúsenosti, nadobudnuté rokmi, ktoré strávil s profesionálnymi športovcami, ale aj trénovaním bežných klientov.  Niet pochýb o tom, že sa publikácia Gauč alebo šťastie hneď po spustení predaja zaradila medzi najúspešnejšie tituly tohto roka. V rebríčkoch predajnosti ju stále nájdeme na popredných, ak nie prvých priečkach. Vízia prinútiť aj bežných ľudí , ktorí možno netrpia nadváhou, avšak bojujú sami so sebou a nedokážu sa prinútiť cvičiť, vstať z gauča a viesť zdravý životný štýl , je pozoruhodná. A v týchto časoch aj veľmi potrebná. Koronavírus totiž zmenil život kaž

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá