Keď majú spisovateľky svoje dni...

Každá žena to pozná. V pravidelnom intervale to príde... a potom aj odíde. A okrem všetkých tých nežiadúcich efektov (o ktorých môžem iba tliachať v tomto článku - ešte že, chacha) to prináša aj zopár výhod. Teda aspoň podľa svojich spolužiačok viem, že keď máte onéé, môžete sa vyhovoriť a necvičiť tak na telesnej. Niektoré sa na to vyhovárajú celý rok, ale o tom potom. Ale späť k tým nežiaducim efektom. Keď príde na psa mráz, z dievčat sa stanú odrazu nervné... bytosti a keď sa jedná o spisovateľky (nebodaj pánov spisovateľov), dôsledky sú ešte radikálnejšie. Do poslednej vety v knihe vám napíšu, ako XY zabil toho a toho a vám ostáva rok (a v niektorých prípadov aj viac) čakať na pokračovanie. 

Tie najväčšie beťárky

A takýmto spôsobom si to tie beťárky kompenzujú na svojich nevinných čitateľoch. Niektoré sú dokonca vďaka tomu aj slávne a určití čitatelia po ich knihe schválne siahnu - však prečo sa nezmasakrovať, všakže. A keď už hovoríme o nežiadúcich efektoch, pomyselnú medailu si bezpochýb zaslúžia pani spisovateľky Clareová a Hodkin. Pamätám si, že som sa nestíhal diviť, čo to tá Michelle Hodkin vo svojich dielach stvárala - odhliadnuc od toho, že to boli takmer bezchybné a majstrovské knihy. Ako v prvej, tak aj v druhej časti si Mišel neodpustila zákerný cliffhanger, ktorý ju musel stáť poriadne veľa... však viete čoho. A Cassandra Clare? Tak s jej knihami som radšej chvíľu počkal, preventívne, aby som si potom nemusel trhať vlasy. Tak či tak - svoje dni využila naplno a napísala sériu, ktorú zbožňujú mnohí. Najlepšie na tom je, že aj keď ich to, čo nám čitateľom urobia, určite bolí, vykonávajú to s takou ľahkosťou, akoby sa vôbec nechumelilo. Čo už, nervy sú sviňa!

... a beťári

Ale nejedná sa len o ženy, ktoré obľubujú cliffy- ak ich tak možno familiárne nazvať. Aj pri Alexovi Scarrowovi a jeho Jazdcoch časom som mal na konci druhej časti pocit, že sa začína meniť na ženu. Poslednú kapitolu načasoval tak precízne, že som neskutočne zvedavý, čo v ďalších šiestich (nebodaj viac) dieloch plánuje. A teraz si tak vravím, že sa mi určite práve smejú tí, ktorí sa prebojovali všetkými časťami - a určite bol záver dvojky len pred-prípravou toho, čo príde neskôr. Teším sa ... a veľmi! A sir John Green? Radšej sa nepokúšam pomýšľať nad jeho stavom počas písania svojich kníh, pretože ich čítanie sranda nebola. Aj keď tak mohla prvá polovica z ich deja pôsobiť.

Keď sa na to pozrieme z výšky, veľké cliffhangery sa týkajú skoro bez výnimiek veľkých kníh. Na druhej strane treba povedať, že bez cliffhangerov by knihy neboli knihami. Na čo by sme sa tešili, keby nás pani spisovateľky nenaviedli na pokračovanie? No pekný pohľad Rómea na hnedom koni by to určite nebol. Síce vedia byť pekne nervné(í), ale výsledok, ktorý podávajú vo svojich knihách, je priam kúzelný.

Na záver musím povedať, že celý článok bol myslený zo srandy, a dúfam, že to tak aj pochopíte. Nikto nemal byť ponížený ani nič podobné. Just for fun :-) V komentoch sa môžete vykecať o svojich obľúbených cliffoch, lebo určite som spomenul len stotinu z tých, ktoré vo svete kníh číhajú. :-)