Preskočiť na hlavný obsah

Keď majú spisovateľky svoje dni...

Každá žena to pozná. V pravidelnom intervale to príde... a potom aj odíde. A okrem všetkých tých nežiadúcich efektov (o ktorých môžem iba tliachať v tomto článku - ešte že, chacha) to prináša aj zopár výhod. Teda aspoň podľa svojich spolužiačok viem, že keď máte onéé, môžete sa vyhovoriť a necvičiť tak na telesnej. Niektoré sa na to vyhovárajú celý rok, ale o tom potom. Ale späť k tým nežiaducim efektom. Keď príde na psa mráz, z dievčat sa stanú odrazu nervné... bytosti a keď sa jedná o spisovateľky (nebodaj pánov spisovateľov), dôsledky sú ešte radikálnejšie. Do poslednej vety v knihe vám napíšu, ako XY zabil toho a toho a vám ostáva rok (a v niektorých prípadov aj viac) čakať na pokračovanie. 

Tie najväčšie beťárky
A takýmto spôsobom si to tie beťárky kompenzujú na svojich nevinných čitateľoch. Niektoré sú dokonca vďaka tomu aj slávne a určití čitatelia po ich knihe schválne siahnu - však prečo sa nezmasakrovať, všakže. A keď už hovoríme o nežiadúcich efektoch, pomyselnú medailu si bezpochýb zaslúžia pani spisovateľky Clareová a Hodkin. Pamätám si, že som sa nestíhal diviť, čo to tá Michelle Hodkin vo svojich dielach stvárala - odhliadnuc od toho, že to boli takmer bezchybné a majstrovské knihy. Ako v prvej, tak aj v druhej časti si Mišel neodpustila zákerný cliffhanger, ktorý ju musel stáť poriadne veľa... však viete čoho. A Cassandra Clare? Tak s jej knihami som radšej chvíľu počkal, preventívne, aby som si potom nemusel trhať vlasy. Tak či tak - svoje dni využila naplno a napísala sériu, ktorú zbožňujú mnohí. Najlepšie na tom je, že aj keď ich to, čo nám čitateľom urobia, určite bolí, vykonávajú to s takou ľahkosťou, akoby sa vôbec nechumelilo. Čo už, nervy sú sviňa!
... a beťári
Ale nejedná sa len o ženy, ktoré obľubujú cliffy- ak ich tak možno familiárne nazvať. Aj pri Alexovi Scarrowovi a jeho Jazdcoch časom som mal na konci druhej časti pocit, že sa začína meniť na ženu. Poslednú kapitolu načasoval tak precízne, že som neskutočne zvedavý, čo v ďalších šiestich (nebodaj viac) dieloch plánuje. A teraz si tak vravím, že sa mi určite práve smejú tí, ktorí sa prebojovali všetkými časťami - a určite bol záver dvojky len pred-prípravou toho, čo príde neskôr. Teším sa ... a veľmi! A sir John Green? Radšej sa nepokúšam pomýšľať nad jeho stavom počas písania svojich kníh, pretože ich čítanie sranda nebola. Aj keď tak mohla prvá polovica z ich deja pôsobiť.

Keď sa na to pozrieme z výšky, veľké cliffhangery sa týkajú skoro bez výnimiek veľkých kníh. Na druhej strane treba povedať, že bez cliffhangerov by knihy neboli knihami. Na čo by sme sa tešili, keby nás pani spisovateľky nenaviedli na pokračovanie? No pekný pohľad Rómea na hnedom koni by to určite nebol. Síce vedia byť pekne nervné(í), ale výsledok, ktorý podávajú vo svojich knihách, je priam kúzelný.

Na záver musím povedať, že celý článok bol myslený zo srandy, a dúfam, že to tak aj pochopíte. Nikto nemal byť ponížený ani nič podobné. Just for fun :-) V komentoch sa môžete vykecať o svojich obľúbených cliffoch, lebo určite som spomenul len stotinu z tých, ktoré vo svete kníh číhajú. :-)

Komentáre

  1. Prvý odstavec, no to sa radšej nevyjadrujem. A súhlasím s tebou, lebo Hodkin a Clare s tými ich náladami mi raz zožerú všetky nervy. A Green určite. Inak pekný článok.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čo máš proti prvému odstavcu, haha? :D :D Kika, Kika. :D :)
      Ďakujeem :)

      Odstrániť
    2. Ja proti nemu nič nemám, to len ty si tu srandu robíš z pre žien nie práve najpríjemnejších vecí. :D :D Domčo, Domčo...;)

      Odstrániť
  2. Ale áno, máš pravdu, počas onéé nám preskakuje...niekedy až nad únosnú mieru :) Ale fuj, fuj dievčatám, ktoré to využívajú ako zámienku, aby sa vyhli telocviku.
    U Mary Dyerovej som len teraz začala čítať druhý diel, takže neviem, čo ma tam bude čakať, ale prvý diel teda tiež poriadne zaklincovala. Mesto kostí bolo pre mňa také nemastné- neslané a čítala som tie tri diely takmer za sebou, takže tam ma cliffhanger nejako veľmi nezasiahol. Ukončenie kníh u Greena sa mi páčilo. Keď viem, že ide o samostatnú knihu, tak sa s otvoreným koncom zmierim ľahko, ale pri sériách to vnímam ako marketingový ťah, aby čitatelia kupovali aj ďalšie diely :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. S tým názvom si to úplne zabil. :D:D Na blogu mi ukázalo len ten a ja kukám, že o čom píše? :D Myslela som si, že to bude určite nejako inak myslené, než ako som si to vysvetlila ja.
    Ani nebolo :D
    No inak super článok, ja sa furt rozčuľujem nad niektorými koncami, ale viac ma zdeptá zistenie, že ešte rok alebo rok a pol musím čakať na pokračovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hahaha, a to ešte nevieš, čo som vydumal včera. :D Ale neprezradím. :D
      ďuakujem! :D :) No to je úplne otras od nich, hnusne nezbedne-beťárske! :D

      Odstrániť
  4. Človeče, ja z teba asi umrem! Keď už má ženská tie onéé (mimochodom, pekné slovíčko), celkom jej padne dobre prečítať si takýto článok. Žeby som sa cítila nervná... no ja neviem, skôr sa neviem prestať smiať. Ale tento článok by si zaslúžil Nobelovku! A aby som prispela nejakou tou beťárinou, mám tu druhý diel série Matched, teda Dokonalý sen od Ally Condie. Akurát pozerám na ten tretí a rozmýšľam či mám naň trpezlivosť. Na jednej strane sa na knihu teším a na druhej neviem, v akom rozpoložení sa nachádzala teta spisovateľka...:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Beťárka, ďakujem za uznanie! :D :))
      Ja už mám celú Matched sériu za sebou. Pokojne si prečítaj. Nebolo to také kruté. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Vyhrá láska alebo manželstvo z povinnosti? | recenzia knihy Tajomstvá zámku Ashmore (Cynthia Harrod-Eagles)

Sedemdesiattriročná Cynthia Harrod-Eagles napísala za svoj život desiatky románov. Najviac sa ale preslávila ságou The Morland Dynasty, ktorú čitateľom predstavila v tridsiatich piatich pokračovaniach. V minulosti knihy nepublikovala len pod svojím menom, ale využívala aj pseudonymy Emma Woodhouse či Elizabeth Bennett. Titul Tajomstvá zámku Ashmore je jej najnovší román , ktorý v pôvodnom znení vyšiel v roku 2021. Sleduje osud mladého Gilesa, ktorý po smrti svojho otca grófa musí prevziať trón.  Ten jeden deň v roku 1901 bol na poľovačku ako stvorený. Tragická nehoda počas lovu však pripraví o život grófa Staintona a obyvateľom zámku Ashmore spôsobí krušné chvíle. Zámok získa nového majiteľa , ktorým je grófov najstarší syn Giles. Ten z vyhliadky na dedičstvo nie je veľmi nadšený. Rýchlo totiž zistí, že okrem titulu zdedil po otcovi aj značné dlhy . Existuje len jediný spôsob, ako rodinu zachrániť pred bankrotom. Musí sa výhodne oženiť – a rozhodnúť sa musí rýchlo. Zatiaľ čo Kitty

RECENZIA: Verum (Courtney Coleová)

Už na začiatku prvej knihy tejto série autorka svojich čitateľov varovala, že spôsob, akým príbeh rozpovie, sa nikomu páčiť nebude. Avšak nemohla na tom nič zmeniť, nič zmazať či pridať. Hoci považujem Nocte za vynikajúci a strhujúci román , nemal som pocit, že by mi na ňom niečo prekážalo alebo žeby autorka prekročila hranice znesiteľnosti . Na jej varovanie som zabudol a nebral ho vážne. Koniec druhej časti však každému úvodné autorkine slová pripomenie. Pýtate sa, aká bola moja reakcia po dočítaní Verum ? Nezmohol som sa ani na slovo. A pritom som mal pocit, že mi zápletka začína konečne dávať zmysel a že sa v nej aspoň sčasti orientujem. Veď aj samotný slogan druhej časti znie Pravda ťa oslobodí . No autorka mi dokázala, že som sa fatálne mýlil  a že moja verzia pravdy bola iba chybnou predstavou toho, čo sa v tejto knihe stalo. Kto je skutočný a kto nie? Kto je živý a kto mŕtvy? O všetkom sa môžeme iba domnievať.  "Na svojom osude musíme pracovať. Musíme zaň zapla

Cesta, ktorá môže vrátiť všetko späť | recenzia knihy Road trip (Beth O'Leary)

Britská autorka Beth O'Leary vo svete debutovala svojím románom Spolubývajúca (The Flatshare). Študovala anglický jazyk, pretože – ako uvádza na svojej webovej stránke – sa už oddávna chcela stať spisovateľkou. Inšpiráciu nachádza vo všetkom naokolo  a hoci má vo svojej hlave niekoľko stoviek námetov, viaceré z nich sa podľa jej slov nikdy nestanú samostatným príbehom. No románu Road trip sa to podarilo – a mňa veľmi teší, že vám túto milú knižku môžem predstaviť práve v týchto horúcich dňoch.  Addie a jej sestra vyrážajú na cestu do Škótska, kde sa koná priateľkina svadba . Hudba je prichystaná, sladkosti zbalené, no len čo vyštartujú, niekto do nich zozadu narazí. Ako naschvál za volantom sedí Addin bývalý frajer Dylan, ktorému sa doteraz vyhýbala. Dylan a jeho najlepší kamarát mieria na tú istú svadbu , a keďže je ich auto nepojazdné a verejná doprava nedostupná, Addie nemá na výber a musí ich vziať so sebou. Maličké auto je čoskoro plné nielen batožiny, ale aj tajomstiev . P