Preskočiť na hlavný obsah

Keď majú spisovateľky svoje dni...

Každá žena to pozná. V pravidelnom intervale to príde... a potom aj odíde. A okrem všetkých tých nežiadúcich efektov (o ktorých môžem iba tliachať v tomto článku - ešte že, chacha) to prináša aj zopár výhod. Teda aspoň podľa svojich spolužiačok viem, že keď máte onéé, môžete sa vyhovoriť a necvičiť tak na telesnej. Niektoré sa na to vyhovárajú celý rok, ale o tom potom. Ale späť k tým nežiaducim efektom. Keď príde na psa mráz, z dievčat sa stanú odrazu nervné... bytosti a keď sa jedná o spisovateľky (nebodaj pánov spisovateľov), dôsledky sú ešte radikálnejšie. Do poslednej vety v knihe vám napíšu, ako XY zabil toho a toho a vám ostáva rok (a v niektorých prípadov aj viac) čakať na pokračovanie. 

Tie najväčšie beťárky
A takýmto spôsobom si to tie beťárky kompenzujú na svojich nevinných čitateľoch. Niektoré sú dokonca vďaka tomu aj slávne a určití čitatelia po ich knihe schválne siahnu - však prečo sa nezmasakrovať, všakže. A keď už hovoríme o nežiadúcich efektoch, pomyselnú medailu si bezpochýb zaslúžia pani spisovateľky Clareová a Hodkin. Pamätám si, že som sa nestíhal diviť, čo to tá Michelle Hodkin vo svojich dielach stvárala - odhliadnuc od toho, že to boli takmer bezchybné a majstrovské knihy. Ako v prvej, tak aj v druhej časti si Mišel neodpustila zákerný cliffhanger, ktorý ju musel stáť poriadne veľa... však viete čoho. A Cassandra Clare? Tak s jej knihami som radšej chvíľu počkal, preventívne, aby som si potom nemusel trhať vlasy. Tak či tak - svoje dni využila naplno a napísala sériu, ktorú zbožňujú mnohí. Najlepšie na tom je, že aj keď ich to, čo nám čitateľom urobia, určite bolí, vykonávajú to s takou ľahkosťou, akoby sa vôbec nechumelilo. Čo už, nervy sú sviňa!
... a beťári
Ale nejedná sa len o ženy, ktoré obľubujú cliffy- ak ich tak možno familiárne nazvať. Aj pri Alexovi Scarrowovi a jeho Jazdcoch časom som mal na konci druhej časti pocit, že sa začína meniť na ženu. Poslednú kapitolu načasoval tak precízne, že som neskutočne zvedavý, čo v ďalších šiestich (nebodaj viac) dieloch plánuje. A teraz si tak vravím, že sa mi určite práve smejú tí, ktorí sa prebojovali všetkými časťami - a určite bol záver dvojky len pred-prípravou toho, čo príde neskôr. Teším sa ... a veľmi! A sir John Green? Radšej sa nepokúšam pomýšľať nad jeho stavom počas písania svojich kníh, pretože ich čítanie sranda nebola. Aj keď tak mohla prvá polovica z ich deja pôsobiť.

Keď sa na to pozrieme z výšky, veľké cliffhangery sa týkajú skoro bez výnimiek veľkých kníh. Na druhej strane treba povedať, že bez cliffhangerov by knihy neboli knihami. Na čo by sme sa tešili, keby nás pani spisovateľky nenaviedli na pokračovanie? No pekný pohľad Rómea na hnedom koni by to určite nebol. Síce vedia byť pekne nervné(í), ale výsledok, ktorý podávajú vo svojich knihách, je priam kúzelný.

Na záver musím povedať, že celý článok bol myslený zo srandy, a dúfam, že to tak aj pochopíte. Nikto nemal byť ponížený ani nič podobné. Just for fun :-) V komentoch sa môžete vykecať o svojich obľúbených cliffoch, lebo určite som spomenul len stotinu z tých, ktoré vo svete kníh číhajú. :-)

Komentáre

  1. Čo máš proti prvému odstavcu, haha? :D :D Kika, Kika. :D :)
    Ďakujeem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale áno, máš pravdu, počas onéé nám preskakuje...niekedy až nad únosnú mieru :) Ale fuj, fuj dievčatám, ktoré to využívajú ako zámienku, aby sa vyhli telocviku.
    U Mary Dyerovej som len teraz začala čítať druhý diel, takže neviem, čo ma tam bude čakať, ale prvý diel teda tiež poriadne zaklincovala. Mesto kostí bolo pre mňa také nemastné- neslané a čítala som tie tri diely takmer za sebou, takže tam ma cliffhanger nejako veľmi nezasiahol. Ukončenie kníh u Greena sa mi páčilo. Keď viem, že ide o samostatnú knihu, tak sa s otvoreným koncom zmierim ľahko, ale pri sériách to vnímam ako marketingový ťah, aby čitatelia kupovali aj ďalšie diely :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. S tým názvom si to úplne zabil. :D:D Na blogu mi ukázalo len ten a ja kukám, že o čom píše? :D Myslela som si, že to bude určite nejako inak myslené, než ako som si to vysvetlila ja.
    Ani nebolo :D
    No inak super článok, ja sa furt rozčuľujem nad niektorými koncami, ale viac ma zdeptá zistenie, že ešte rok alebo rok a pol musím čakať na pokračovanie.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Hahaha, a to ešte nevieš, čo som vydumal včera. :D Ale neprezradím. :D
      ďuakujem! :D :) No to je úplne otras od nich, hnusne nezbedne-beťárske! :D

      Odstrániť
  4. Človeče, ja z teba asi umrem! Keď už má ženská tie onéé (mimochodom, pekné slovíčko), celkom jej padne dobre prečítať si takýto článok. Žeby som sa cítila nervná... no ja neviem, skôr sa neviem prestať smiať. Ale tento článok by si zaslúžil Nobelovku! A aby som prispela nejakou tou beťárinou, mám tu druhý diel série Matched, teda Dokonalý sen od Ally Condie. Akurát pozerám na ten tretí a rozmýšľam či mám naň trpezlivosť. Na jednej strane sa na knihu teším a na druhej neviem, v akom rozpoložení sa nachádzala teta spisovateľka...:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Beťárka, ďakujem za uznanie! :D :))
      Ja už mám celú Matched sériu za sebou. Pokojne si prečítaj. Nebolo to také kruté. :)

      Odstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Rovnaké a predsa iné | VOX (Christina Dalcherová)

Si žena . Máš práva ako každá iná. Rodinu , deti, milujúceho manžela. Predsa len sa niečím od mužov odlišuješ. Za deň môžeš vysloviť iba sto slov . Vitaj vo svete Christiny Dalcherovej, ktorá napísala dystopický román VOX .  Doktorka Jean McClellanová , uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla . Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu . To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej. Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer . Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať , vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto . Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami . A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč . Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, te

Otec, ktorého nikdy nepoznala | recenzia knihy Keby som ťa našla (Ava Dellairová)

Cieľom azda každého spisovateľa je zaujať svojho čitateľa a prísť s niečím originálnym a pútavým. Fanúšikovia literatúry pre mladých môžu poznať Avu Dellaire najmä vďaka knihe Listy do neba , ktorá vyšla pred troma rokmi vo vydavateľstve Ikar . Dellaire v nej prišla s originálnym nápadom listov určených známym osobnostiam, ktorí už nežijú. Vo svojej druhej knihe autorka opäť prichádza s niečím nápaditým. Príbeh totiž vyrozprávala v dvoch líniách   –  z pohľadu sedemnásťročnej Angie a jej matky Marilyn, ktorá sa retrospektívne vracia do svojich sedemnástich, teda ešte pred narodením dcéry Angie.  Sedemnásťročná Angie žije len s mamou, otec zomrel ešte pred jej narodením . Mama o ňom takmer nehovorí, len sa zakaždým pri spomienke na lásku z mladosti rozplače . Jej dcéra dokonca nevie, ako otec vyzeral. Raz nájde v bielizníku hnedú obálku a pod ňou fotografiu. Je na nej usmiaty chlapec v objatí s veselým, bezstarostným dievčaťom . Dôjde jej, na koho sa pozerá. Nález Angie nedá

Keď v rukách držíte bohatstvo | Harry Potter fotočlánok

Pred pár dňami som vás informoval o tom, ako vydavateľstvo Ikar plánuje tretie vydanie Harryho Pottera - tentokrát v brožovanej väzbe s novými obálkami . Knihy uzreli svetlo sveta pred necelým týždňom a ja som sa postaral o to, aby som sa stal majiteľom prvých dvoch častí čo najskôr. Práve preto už dnes zdobia moju knižnicu a vždy keď okolo nej prechádzam, nemôžem sa vynadívať na ich obálky . Darmo, táto edícia sa grafikom naozaj podarila a zaujímavo vyzerá aj slovenské vydanie . Síce by som v takúto neskorú hodinu nemal, pripravil som pre vás obálkovú slintačku. Tak teda, dobrú chuť ! :-)           Určite väčšinu z vás poteší, že knihy sú pomerne kvalitné paperbacky , ktoré sa pri čítaní nelámu (pevne dúfam, že bude ich kvalita rovnaká aj pri štvrtej a piatej časti). Už teraz sa teším, kedy si na tieto knihy nájdem časť a budem mať možnosť si ich opäť prečítať - a tým pádom prežiť celé dobrodružstvo ešte raz. Kto sa ku mne pridá? :-) Leto je dosť dlhé, takže